Začiatkom tohto roku väčšina analytikov v Egypte hodnotila poľného maršála Husseina Tantawiho ako kľúčovú postavu v politike krajiny a prezidenta Mohameda Morsiho ako ľahkú váhu, takže prišlo k veľkému prekvapeniu, keď Morsi 12. augusta 2012 Tantawiho prepustil.
Je to dôležité, pretože Tantawi by mohol udržať krajinu z dosahu islamistických rúk, zatiaľ čo Morsi rýchlo smeruje krajinu k zavedeniu islamského práva. Ak sa to Morsimu podarí, výsledok bude mať závažné negatívne dôsledky pre povesť Ameriky v regióne.
Abdel-Fattah El-Sissi, nový šéf armády v Egypte. |
Tantawi, ktorý bol vtedy prakticky vládcom Egypta, vybral Morsiho veľmi starostlivo pre funkciu prezidenta, pretože ho považoval za bezpečnú možnosť, niekoho, kým by mohol manipulovať, alebo (ak by to bolo nevyhnutné), nahradiť ho. Za týmto účelom dal Tantawi pokyn Najvyššiemu ústavnému súdu (SCC), aby schválil Morsiho ako kandidáta, napriek jeho uväzneniu 27. januára 2011, z dôvodu "velezrady a špionáže." Strávil čas vo väzení, no napriek tomu SCC vylúčilo ďalších kandidátov Moslimského bratstva, špeciálne bohatého, charizmatického a vizionárskeho Khairata El-Shatera, z dôvodu jeho vlastného uväznenia. Tantawi chcel, aby nepriehľadný, nevkusný a epileptický Morsi kandidoval na prezidenta, pretože Shater bol príliš nebezpečný a ďalší kandidát Moslimského bratstva, Abdel Moneim Aboul Fettouh, bol príliš populárny.
Chvíľu po tom, ako sa Morsi stal 30. júna prezidentom, Tantawi otvorene signalizoval svoj úmysel zvrhnúť ho pomocou masovej demonštrácie, ktorá sa mala konať 24. augusta. Jeho hovorca Tawfik Okasha otvorene podporoval vojenský prevrat proti Morsimu. Ale Morsi konal ako prvý a 12. augusta podnikol niekoľko krokov: anuloval ústavnú deklaráciu, ktorá obmedzovala jeho moc, prepustil Tantawiho a nahradil ho Abdelom Fattah al-Sissim, šéfom vojenskej rozviedky.
Stručne povedané, Morsi zabránil hroziacemu vojenskému prevratu namierenému proti jeho osobe. Tarek al-Zomor, popredný džihádista a podporovateľ Morsiho potvrdil, že "výber Sissiho ako náhrady za Tantawiho bol určený na zastavenie prevratu," a verejne priznal Morsiho urgentnú potrebu konať pred 24. augustom. Hamdi Kandil, jeden z najprominentnejších egyptských žurnalistov správne charakterizoval Morsiho konanie ako "civilný prevrat."
Tarek al-Zomor, násilný pro-Morsiho orientovaný saláfista, verejne vyslovil to, čo ostatní len šepkali. |
Opomenuli jeden skrytý faktor: Vojenskí dôstojníci naklonení Bratstvu sa ukázali byť omnoho početnejší a mocnejší, ako sa dovtedy predpokladalo: vedeli o pláne prevratu, ktorý sa mal uskutočniť 24. augusta a pomohli Morsimu pri jeho potlačení. I keď bolo zrejmé, že niektorí dôstojníci sympatizujú s Bratstvom, rozsah ich siete vyšiel najavo iba tri mesiace pred prevratom.
Napríklad teraz vieme, že generálmajor Abbas Mekheimar, armádny dôstojník pridelený na dohľad pri očiste od dôstojníkov, ktorí majú spojenie s Bratstvom alebo inými islamistami, je sám v spojení s Bratstvom, či je dokonca jeho členom. Pokiaľ ide o Sissiho, hoci Bratstvo popiera jeho priame členstvo, jeden z jeho vodcov povedal, že patrí k ich neformálnej "rodine" – čo dáva zmysel, keď vidíme, že vysokopostavené verejné osobnosti presadzujú svoj program omnoho lepšie, aj keď nie sú formálnymi členmi. Jeho pozícia ako šéfa vojenského spravodajstva mu dávala prístup k informáciám o prevrate, ktorý plánoval Tantawi 24. augusta a historik Ali Al-Ashmawi zistil, že Sissi sledoval vojenských predstaviteľov lojálnych voči Tantawimu a prepustil ich.
Abbas Mekheimar, ktorý mal za úlohu držať Moslimské bratstvo mimo egyptskej armády, bol v skutočnosti členom Bratstva. |
A ako stoja veci teraz? Tantawi a jeho kolegovia sú bezpečne penzionovaní, a (na rozdiel od Husní Mubaraka) nejdú do väzenia. Sissiho armáda ustúpila na približne rovnakú pozíciu, akú mala Tantawiho armáda pred zvrhnutím Mubaraka vo februári 2011, možno teda povedať, že je spojencom prezidenta a nasleduje jeho vedenie bez toho, aby mu bola plne podriadená. Udržiava si kontrolu nad svojím rozpočtom, svojimi povyšovaniami a prepúšťaním, a svojou hospodárskou ríšou. Ale armádne vedenie stratilo priamu politickú moc, ktorú si užívalo 1½ roka v rokoch 2011-12.
Morsiho budúcnosť zďaleka nie je istá. Nielenže čelí konkurujúcim frakciám islamistov, ale Egypt čelí strašnej hospodárskej kríze.Dnešná Morsiho moc nepochybne prináša veľké krátkodobé výhody preňho samého i pre Bratstvo; ale z dlhodobého hľadiska bude pravdepodobne vláda Bratstva diskreditovaná.
Stručne povedané, po tridsiatich rokoch stagnácie pod Mubarakom sa politická dráma Egypta práve začala.
Ilustrácia Grega Groescha pre Washington Times. |