"Prezident Obama hodil spojencov, ako napríklad Izrael, takpovediac pod kolesá autobusu, obetoval ich." Vyhlásil to republikánsky kandidát na úrad prezidenta Mitt Romney prijímajúci nomináciu svojej strany v prejave, ktorý minulý týždeň pritiahol mimoriadnu pozornosť. Opakoval tak slangový výraz označujúci obetovanie priateľa zo sebeckých dôvodov. Romney tento výraz použil už predtým, napríklad v máji 2011 a januári 2012. Táto kritika Obamu zodpovedá neustávajúcej kritike zo strany republikánov. Niekoľko ďalších prezidentských kandidátov výslovne použilo alebo potvrdilo formuláciu "s autobusom", pokiaľ ide o Obamu a Izrael, vrátane Hermana Caina v máji 2011, Ricka Perryho v septembri 2011, Newta Gingricha v januári 2012 a Ricka Santoruma vo februári 2012.
 Barack Obama poukázal prstom na Benjamina Netanjahua v roku 2008. |
Tieto útoky republikánov na Obamove vzťahy s Izraelom majú niekoľko dôležitých následkov pre americkú zahraničnú politiku. Po prvé, z mnohých otázok týkajúcich sa Blízkeho východu si Izrael, a to jedine Izrael zachováva permanentnú rolu v americkej volebnej politike, ovplyvňuje to, aký významný počet voličov – nielen židov, ale aj Arabov, moslimov, evanjelických kresťanov, konzervatívcov a liberálov – bude voliť prezidenta.
Po druhé, postoje voči Izraelu sú spoľahlivým ukazovateľom pohľadu na ďalšie otázky Blízkeho východu: Ak budem poznať tvoje názory na Izrael, budem mať aj dobrú predstavu o tom, čo si myslíš o takých otázkach, ako je energetická politika, islamizmus, vojny v Iraku a Afganistane, Turecko pod vedením AKP, iránska atómová výstavba, intervencia v Líbyi, prezidentský úrad Mohameda Morsiho v Egypte a občianska vojna v Sýrii.
Po tretie, kritika Obamu zo strany republikánov poukazuje na radikálny obrat v tom, čo určuje postoje voči Izraelu. Kedysi bolo kľúčom náboženstvo, so židmi, ktorí boli zanietenými sionistami, a kresťania sa angažovali menej. Naopak, dnes je určujúcim faktorom politická perspektíva. Ak chceme u niekoho rozpoznať názory na Izrael, najlepšou otázkou, ktorú môžeme položiť, nie je "Aké je vaše náboženstvo?" ale "Koho by ste chceli za prezidenta?" Spravidla konzervatívci pociťujú voči Izraelu viac srdečnosti, liberáli majú chladnejší postoj. Prieskumy ukazujú, že konzervatívni republikáni sú najhorlivejšími sionistami, za nimi zvyčajne nasledujú republikáni, potom nezávislí, za nimi demokrati a nakoniec liberálni demokrati. Áno, aj Ed Koch, bývalý starosta New York City, v septembri 2011 vzhlásil, že Obama "strčil Izrael pod kolesá autobusu," ale 87 ročný Koch reprezentuje slabnúcu starú gardu Demokratickej strany. Rozdiel medzi stranami v arabsko – izraelskom konflikte sa stáva rovnako hlbokým, ako sú rozdiely v ekonomike a kultúrnych otázkach.
 Široké úsmevy Mitta Romneyho a Benjamina Netanjahua, ktorí sú priateľmi od roku 1976, v júli 2012. |
Po štvrté, nakoľko sa Izrael stále viac stáva témou, ktorá rozdeľuje demokratov a republikánov, predikujem redukciu podpory Izraela oboma stranami, ktorá poskytovala Izraelu unikátne postavenie v americkej politike a podporu organizácií, ako je American Israel Public Affairs Committee (Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti). Rovnako predikujem, že ak budú na čele administratívy Romney a Paul Ryan, ktorí sú konzervatívcami hlavného prúdu, bude mať táto k Izraelu tie najteplejšie vzťahy, ktoré ďaleko prekonajú tie, ktoré mala administratíva Billa Clintona alebo Georga W. Busha. Naopak, ak by bol znovu zvolený Obama, bude nasledovať úplne najchladnejšie zaobchádzanie s Izraelom v histórii amerického prezidentského úradu.
Upäté záznamy o postojoch Obamu v uplynulom období 3½ roka voči Izraelu v takých otázkach, ako sú Palestínčania a Irán, nás privádza k tomuto záveru; rovnako aj to, čo vieme o jeho správaní pred tým, ako v roku 2004 vstúpil do vysokej volebnej politiky, najmä o jeho stykoch s radikálnymi antisionistami. Tak napríklad, Obama so zaujatím počúval prejav Edwarda Saida v máji 1998 a ticho sedel pri rozlúčkovej párty bývalého hovorcu PLO Rashida Khalidi v roku 2003, keď bol Izrael obvinený z terorizmu proti Palestínčanom. (Naopak, Romney bol priateľom Benjamina Netanjahua od roku 1976.)
Mnohé odhaľuje aj to, čo napísal antiizraelský extrémista Ali Abunimah z Chicaga o svojom poslednom rozhovore s Obamom na začiatku roka 2004, v čase uprostred primárnej kampane na nomináciu do amerického senátu. Abunimah napísal, že Obama ho vrelo pozdravil a potom dodal: "Hej, je mi ľúto, že som práve teraz nehovoril viac o Palestíne, ale nachádzame sa v tvrdom volebnom preteku. Dúfam, že keď sa veci upokoja, budem môcť byť otvorenejší." A ďalej: čo sa týka útokov Abunimaha na Izrael v Chicago Tribune a inde, Obama ho povzbudzoval slovami "Pokračujte ďalej v dobrej práci!"
Ak dáme do kontextu to, čo bolo povedané, s tým, čo Obama povedal vtedajšiemu ruskému prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi v marci 2012 ("Toto sú moje posledné voľby. A po mojom zvolení budem mať väčšiu flexibilitu") a v kontexte s Obamovou antipatiou k Netanjahuovi, by bolo múdre predpokladať, že ak Obama 6. novembra vyhrá , veci sa preňho "upokoja" a on konečne bude môcť "byť otvorenejší" k takzvanej Palestíne. A potom sa skutočne začnú problémy Izraela.
