Utorkové útoky proti americkým misiám v Káhire a Benghazi spadajú do známeho vzoru islamistického zastrašovania a ústupkov zo strany Západu, ktoré siahajú späť k afére Salmana Rushdieho v roku 1989. Pasívna odpoveď Obamovej administratívy na zavraždenie amerických diplomatov zvyšuje pravdepodobnosť ďalších takýchto útokov.
 Plamene na pôde amerického konzulátu v Benghazi, 11. septembra. |
Rushdieho kríza prudko vypukla, keď iránsky vládca Ayatolláh Chomejní, vydal rozsudok nad spisovateľom za to, že napísal román The Satanic Verses (Satanské verše), dielo patriace k štýlu magického realizmu. Vyhlásil, že kniha bola "proti islamu, Prorokovi a Koránu." Po tomto incidente potom nasledoval dlhý zoznam podobných útokov – týkajúcich sa Najvyššieho súdu Spojených štátov v roku 1997, amerického evanjelického vodcu Jerryho Falwella v roku 2002, Newsweeku v roku 2005, dánskych karikatúr v roku 2006, pápeža Benedikta XVI rovnako v roku 2006, floridského kazateľa Terryho Jonesa v roku 2010 a amerického vojaka v Afganistane začiatkom roka 2012. V každom z týchto prípadov viedla pociťovaná urážka islamu k aktu násilia, niekedy proti Západniarom, ale omnoho častejšie medzi samotnými moslimami.
Incident v roku 2010 zapríčinil v Afganistane 19 úmrtí, čo viedlo Davida Goldmana z časopisu First Things, k poznamenaniu, že "jeden šialenec, ktorý sa opiera o ďalšieho, s výtlačkom Koránu, môže uškodiť moslimskému svetu viac, než veľké množstvo samovražedných bombových atentátnikov.… Aká je hodnota škôd zapríčinená používaným paperbackovým vydaním Koránu v dolároch?" Goldman uvažoval nad tým, ako sa spravodajské služby mohli poučiť od Jonesa a zasiať širokú anarchiu za pár dolárov.
Až doteraz vzplanutie v roku 2012 viedlo k úmrtiu štyroch Američanov, pričom ich môže nasledovať viac. Jones (so svojím"International Judge Muhammad Day", Medzinárodný deň postavenia Mohameda pred súd) a Sam Bacile (ktorý možno neexistuje, ale údajne vytvoril anti-islamské video, ktoré bolo hlavnou inšpiráciou pre násilie z 11. septembra) nielenže môžu spôsobiť ľubovoľné úmrtia, ale môžu aj hodiť piesok do súkolia americko-egyptských vzťahov a dokonca ovplyvniť americké prezidentské voľby.
 Snímka z antiislamského filmu, ktorý vyvolal demonštrácie v Egypte. |
Pokiaľ ide o Obamovu administratívu: tým, že koná zvyčajne na základe svojej politiky ústupkov a ospravedlňovania, zvaľuje vinu na kritikov islamu. "Veľvyslanectvo Spojených štátov v Káhire odsudzuje pokračujúce snahy pomýlených jednotlivcov, ktorí zraňujú náboženské cítenie moslimov. … Rozhodne odmietame akcie tých, ktorí zneužívajú univerzálne právo na slobodu prejavu a ubližujú náboženskému presvedčeniu iných." Ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton ("Spojené štáty odsudzujú každú zámernú snahu o znevažovanie náboženského presvedčenia iných") a Barack Obama ("Spojené štáty odmietajú snahy o zneváženie náboženského presvedčenia iných") potvrdili pôvodné ustupovanie.
 Tweet z amerického veľvyslanectva v Káhire. |
Republikánsky kandidát na funkciu prezidenta Mitt Romney správne uviedol, že "Je hanbou, že prvou odpoveďou Obamovej administratívy nebolo odsúdenie útokov na diplomatické misie, ale sympatizovanie s tými, ktorí udkutočnili tieto útoky." Tento argument má mimoriadne široké dôsledky, ani nie tak pre samotné voľby (Irán je tu kľúčovou otázkou zahraničnej politiky), ale preto, že táto slabosť opätovne podnecuje islamistov k útoku, zameranému na ukončenie kritiky islamu a zavedenie jedného aspektu islamského práva, šarie, na Západe.
Terry Jones, Sam Bacile, a ich budúci imitátori vedia, ako vyprovokovať moslimov k násiliu, zmiasť vlády západných krajín a pohnúť históriou. V odpovedi na to vedia islamisti, ako využiť Jonesa a ďalších. Jediný spôsob, ktorým môžu vlády zastaviť tento cyklus, je stáť si pevne na svojich zásadách: "Občania majú slobodu prejavu, ktorá špecificky znamená aj právo na inzultovanie a znepokojovanie. Úrady budú toto právo chrániť. Moslimovia nemôžu mať osobitné privilégiá, ale sú subjektom rovnakých pravidiel slobody prejavu ako všetci ostatní. Nechajte nás na pokoji."
