Post-Mortem po protestoch proti Mohamedovi

V čase, keď sa moslimské davy rozptyľujú a americké diplomarické misie sa vracajú k svojim normálnym aktivitám, uvádzam tri záverečné myšlienky týkajúce sa nepokojov, ktoré sa začali 11. septembra tohto roku a bolo pri nich usmrtených približne 30 osôb:

"A Mohamed je jeho poslom: Uctievanie proroka v islamskej zbožnosti" od Annemarie Schimmel.

Film skutočne hrá úlohu: Obamova administratíva sa nečestným spôsobom vyhla zodpovednosti za zavraždenie štyroch Američanov v Líbyi, keď vyhlásila, že útok bol protestom proti videu "Nevinnosť moslimov", ktorý sa neočakávane vymkol z rúk. Poprední analytici vo svojej reakcii na to dospeli k záveru, že video tu nehralo takmer žiadnu úlohu. Barry Rubin popisuje video pohŕdavo ako "falošné ospravedlňovanie demonštrácií" v Egypte. Michael Ledeen karhá administratívu za vyhlásenie, že "tieto útoky proti Američanom neboli útokmi proti Američanom ako takým, ale útokmi proti videu." "Nejde tu o video," píše Andrew McCarthy, "rovnako ako sa podobné epizódy v uplynulých rokoch týkali karikatúr, medvedíkov teddy-bear, náhodného pálenia Koránua, atď." Hussein Haqqani odmieta protesty ako funkciu politiky, nie náboženstva." Pre Victora Davisa Hansona video a podobné incidenty "nie sú ničím viac ako surovými zámienkami na priamu zúrivosť ignorantských a zbedačených más proti Spojeným štátom vo vhodnom čase, a snahou o získanie moci." Lee Smith uvažuje o tom, že "obviňovanie videa je časťou nejakej komplexnej verejnej diplomatickej kampane." Cliff Kinkaid kategoricky nazýva video " diverziou určenou na záchranu Obamovho prezidentského úradu."

Rešpektujem všetkých týchto autorov a učím sa od nich, ale nesúhlasím s myšlienkami o videu. Áno, jednotlivci, organizácie a vlády podnietili davy – naozaj, vždy je potrebný nejaký podnecovateľ, ktorý mobilizuje moslimov proti urážlivému výroku, textu, kresbe alebo videu. Bolo by však chybou považovať davy len za nástroj kríženia sa záujmov (ako napríklad saláfisti vs. Moslimské bratstvo v Egypte), alebo americké politické imperatívy. Zúrivosť zameraná na video šla hlboko zo srdca, bola reálna a trvalá.

Osoba Mohameda si u moslimov získala postavenie niečoho svätého. A nesmie byť kritizovaná, a už vôbec sa z nej nemožno vysmievať. Nemecká orientalistka Annemarie Schimmel poukazuje (vo svojej štúdii o uctievaní Mohameda z roku 1985) na to, že jeho osobnosť je, na rozdiel od Koránu, "centrom života moslimov." Rozhorčenie moslimov nad urážkami jeho osoby je skutočné; pripomeňme si napríklad povestný odsek 295-B pakistanského Trestného zákona, ktorý trestá akékoľvek hanobenie Mohameda, dokonca i keď je neúmyselné, popravou. Tieto predpisy majú takú veľkú podporu, že dvaja prominentní politici, Salman Taseer a Shahbaz Bhatti, boli v roku 2011 zavraždení iba kvôli tomu, že vyslovili námietku proti pakistanským zákonom o rúhaní. Ich vraždy nemali nič spoločné so Západom a určite neboli diverziou v americkej prezidentskej kampani.

Salman Taseer (L) a Shahbaz Bhatti, dvaja prominentní pakistanskí politici, boli v roku 2011 zavraždení za svoje námietky proti zákonom o rúhaní.

Obama vs. Morsi: Americký a egyptský prezident ponúkli minulý týždeň vo svojich prejavoch pred Organizáciou Spojených národov výrazne protichodné názory na slobodu blasfémie. Barack Obama trval na tom, že "v roku 2012, v čase, keď ktokoľvek s mobilným telefónom môže šíriť po celom svete útočné názory stlačením tlačítka, je predstava, že môžeme kontrolovať tok informácií, zastaraná. Otázkou teda je, ako budeme odpovedať. A s tým musíme súhlasiť: Neexistuje prejav, ktorý by ospravedlňoval bezduché násilie." Mohamed Morsi nesúhlasí: "Obscénnosti, ktoré boli nedávno uverejnené ako časť organizovanej kampane proti islamským svätostiam, sú neakceptovateľné a vyžadujú pevné stanovisko. Máme na tomto medzinárodnom stretnutí zodpovednosť premýšľať nad tým, ako môžeme chrániť svet pred nestabilitou a nenávisťou." Stručne povedané, každá strana má prístup a metódu (sloboda prejavu vs. zákaz rúhania), ktoré považujú za základne dôležité pre svoju identitu a berú ich s určitou úctou. Od čias Chomejního ediktu proti Salmanovi Rushdiemu v roku 1989 má každá strana v úmysle zaviesť svoje zvyky pre tú opačnú stranu, čo naznačuje, že tento konflikt vôlí sa práve začal.

Trendy: Ako niekto, kto sleduje tento konflikt už od čias Chomejního, zisťujem tri hlavné trendy. Po prvé, moslimovia sa stále viac venujú politickému imperatívu ochraňovania svätosti Mohameda. Po druhé, západné vlády a elity (t. j. žurnalisti, právnici, intelektuáli, umelci) sa stávajú v čase, keď čelia islamistickej zúrivosti, stále viac nesmelými, ochotnými ospravedlňovať sa, nechať sa uchlácholiť a zmieriť sa; jeden otrasný príklad nám poskytujú nespútané výlevy na americkej ambasáde v Káhire 11. septembra, keď vonku zúrili davy. Po tretie, príslušníci ne-elity na Západe stále viac odpovedajú islamistom štýlom Chcete-byť-urážaní-dobre-tak-to-dostanete! Postojom, ktorý zahŕňa pálenie Koránu, Reklamy "Poraziť džihád", bojovne ofenzívne francúzske karikatúry a sľubované uverejnenie filmov o Mohamedovi.

Tieto tri body ma v kombinácii viedli k predikcii, že konflikt hodnôt bude pokračovať a rozohrievať sa ďalej.