Ako budú Iránčania reagovať na izraelský úder proti ich nukleárnej infraštruktúre? Odpovede na túto prognózu hrajú dôležitú úlohu, pretože sa netýkajú len rozhodnutia Jeruzalema, ale aj toho, do akej miery pracujú ostatné štáty na tom, aby zabránili takémuto útoku.
Analytici spravidla ponúkajú predikcie typu best-case (najlepšieho prípadu) pre politiku zastrašovania a obmedzovania (niektorí komentátori dokonca idú tak ďaleko, že vítajú iransky nukleárny potenciál), pričom výsledok typu worst-case (najhoršieho prípadu) prisudzujú úderu. Predpoladajú, že Teherán urobí všetko, čo bude možné, aby sa pomstil, vrátane únosov, terorizmu, raketových útokov, námorných bitiek a uzavretia Hormuzského prielivu. Tieto predikcie ignorujú dve skutočnosti: žiadny z predchádzajúcich izraelských úderov proti nepriateľským štátom vyvíjajúcim nukleárne zbrane, proti Iraku v roku 1981 a Sýrii v roku 2007, nepodnietil odvetu; a prehľad histórie Iránskej republiky od roku 1979 poukazuje na "miernejší a menej apokalyptický—či dokonca striedmy—odhad pravdepodobných následkov preventívneho úderu."
 Autori Michael Eisenstadt a Michael Knights z Washington Institute for Near Eastern Policy (Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku). |
Inými slovami, mulláhovia čelia závažným obmedzeniam svojich schopností siahnuť po odvete, vrátane vojenskej slabosti a naliehavej potreby neurobiť si ešte viac externých nepriateľov. Na základe týchto princípov Eisenstadt a Knights zvažovali osem možných variánt reakcií Iránu, ktoré treba posúdiť, majúc na pamäti alternatívu – a to apokalyptických islamistov, ktorí majú kontrolu nad nukleárnymi zbraňami:
- Teroristické útoky na izraelské, židovské a americké ciele. Pravdepodobne by však spôsobili len ohraničené škody.
- Únosy amerických občanov, špeciálne v Iraku. Pravdepodobne iba v obmedzenom rozsahu, ako napríklad v 80. rokoch v Libanone.
- Útoky na Američanov v Iraku a Afganistane. Veľmi pravdepodobné, špeciálne s pomocou sprostredkovateľov, spôsobili by však len obmedzené škody.
- Raketové údery na Izrael. Pravdepodobné: niekoľko rakiet z Iránu prekoná izraelskú obranu, čo povedie k stratám niekoľko stoviek ľudských životov; rakety Hizballáhu budú kvôli libanonskej vnútornej politike použité len v obmedzenom rozsahu. Nepravdepodobné: Zapojenie sa Hamasu, ktorý sa dištancoval od Teheránu; Sýrskej vlády, ktorá bojuje o svoj život proti stále silnejšej opozičnej armáde a možno tiež proti tureckým ozbrojeným silám. Celkovo možno povedať, že je pravdepodobné, že raketové údery nespôsobia devastujúce škody.
- Útoky na susedné štáty. Pravdepodobné: terorizmus, pretože ho môžu popierať. Nepravdepodobné: raketové údery, pretože Teherán si nechce urobiť viac nepriateľov.
- Zrážky s americkými námornými silami. Pravdepodobné: avšak vzhľadom na rovnováhu síl, spôsobia obmedzené škody.
- Tajné podmínovanie Hormuzského prielivu. Pravdepodobné, spôsobilo by stúpanie cien energií.
- Pokus o uzavretie Hormuzského prielivu. Nepravdepodobné: ťažko uskutočniteľné a potenciálne príliš nebezpečné pre iránske zámery, pretože krajina potrebuje rovnakú zásobovaciu trasu.
Autori tiež zvažujú tri potenciálne vedľajšie následky izraelského úderu. Áno, Iránci by mohli bezprostredne po údere vyjsť do ulíc na podporu svojej vlády, ale z dlhodobého hľadiska by Teherán "mohol byť kritizovaný za manipuláciu s nukleárnou dokumentáciou spôsobom, ktorý by by viedol k vojenskej konfrontácii." O takzvanej Arabskej ulici sa stále predpokladalo, že v odpovedi na vojenský útok zvonku povstane, ale nikdy sa tak nestalo; pre pravdepodobné nepokoje medzi šiítmi z Perzského zálivu by boli protiváhou mnohí Arabi, ktorí potichu povzbudzujú Izraelčanov. Čo sa týka odstúpenia od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a odštartovania otvoreného programu rinčania nukleárnych zbraní, bola by to síce "veľmi reálna možnosť,"súvisiaca s netrpezlivosťou Iránu zasadiť odvetný úder, no tým ťažšie pre nich bude zaobstarať si diely pre takýto program.
 Americká Enterprise – nakoľko vážna je pre ňu iránska hrozba? |
Vo všeobecnosti sú tieto nebezpečenstvá nepríjemné, ale nie kataklyzmické, ovládateľné, nie devastujúce. Eisenstadt a Knights očakávajú krátku fázu vysoko intenzívnej odpovede Iránu, po ktorej bude nasledovať "dlhší konflikt nízkej intenzity, ktorý by mohol trvať mesiace či dokonca roky" – celkom podobný tomu, ktorý už existuje medzi Iránom a Izraelom. Preventívny úder Izraela, dospievajú k záveru, by síce "znamenal vysoko riskantné namáhavé úsilie prinášajúce potenciál pre eskaláciu v Levante alebo v Perzskom zálive, … ale nestal by sa apokalyptickou udalosťou, ako niektorí predpvedajú."
Táto analýza presvedčivo potvrdzuje, že nebezpečenstvo padnutia nukleárnych zbraní do rúk Iránu je omnoho vyššie než nebezpečenstvo vojenského útoku zameraného na zabránenie tomu, aby sa tak stalo.
 Ilustrácia Linasa Garsysa pre Washington Times. |
