Zapáchajúce, temné srdce arabskej vojny proti Izraelu, ako som už dávno argumentoval, nespočíva v diskusiách o Jeruzaleme, kontrolných bodoch alebo "osídľovaní." Ide skôr o takzvaných palestínskych utečencov.
Takzvaných z toho dôvodu, že z takmer 5 miliónov oficiálnych utečencov, ktorým poskytuje pomoc UNRWA (skratka pre "United Nations Relief and Works Agency for Palestine Refugees in the Near East", preklad: Úrad Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe), len asi 1 percento predstavujú skutoční utečenci, ktorí zodpovedajú definícii agentúry ako "ľudia, ktorých normálnym miestom pobytu bola v období jún 1946 – máj 1948 Palestína, ktorí prišli o svoje domovy a spôsob obživy v dôsledku arabsko-izraelského konfliktu v roku 1948." Ostatných 99 percent predstavujú potomkovia týchto utečencov, alebo tí, ktorých nazývam pseudoutečencami.
 Je zvrátenosťou, že UNRWA oslavovala svoje 60. výročie v roku 2009, ako by šlo o niečo, na čo môže byť hrdá. |
Horšie je: tí, ktorí boli nažive v roku 1948 zomierajú a asi o päťdesiat rokov nezostane nažive ani jeden skutočný utečencec, zatiaľ čo (extrapoláciou z oficiálneho odhadu v Refugee Survey Quarterly od Mike Dumpera) počet potomkov pseudoutečencov bude predstavovať asi 20 miliónov. Nekontrolovane bude táto populácia už naveky narastať obrovským tempom.
Je to dôležité, pretože status utečenca má škodlivé účinky: má zhubný vplyv na životy tých miliónov, ktorí nie sú utečencami, pretože ich zbavuje slobôd a zároveň im vnucuje škaredý, nereálny sen; horšie je, že status utečenca ich bude udržiavať ako permanentnú dýku namierenú na srdce Izraela, ohrozujúcu židovský štát a rozvracajúcu Blízky východ.
Stručne povedané, riešenie arabsko-izraelského konfliktu si vyžaduje ukončenie tejto absurdnej a dramatickej frašky rozširovania radov palestínskych pseudoutečencov a ich trvalé usídľovanie. Rok 1948 sa udial, je čas byť realistickým.
 Senátor Mark Kirk (republikán za Illinois), osobnosť, ktorá stojí za už dávno potrebnými zmenami v UNRWA. |
Novela, ktorú navrhol Mark Kirk (republikán za Illinois) požaduje, aby Ministerstvo zahraničia informovalo Kongres o využití ročného príspevku 240 miliónov USD z prostriedkov priamych daňových poplatníkov venovaných palestínskym utečencom prostredníctvom UNRWA. Kirk sa spytuje, koľko príjemcov zodpovedá vyššie uvedenej definícii UNRWA, a predstavuje skutočných utečencov? A koľko nie je takých, ale sú potomkami týchto utečencov?
Kirkova novela nepožaduje eliminovanie, či dokonca redukciu dávok pre pseudoutečencov. Napriek svojmu obmedzenému charakteru žiada Kirk podávanie správ o "rozdeľovaní." V skutočnosti to inšpirovalo to, čo senior poradca Senátu GOP nazval "enormnou opozíciou" zo strany jordánskej vlády a samotného UNRWA, a urýchlilo proces, ktorý Josh Rogin z Foreign Policy magazine nazval zúriacou bitkou.
Prečo zúriacou? Pretože Ministerstvo zahraničia bolo donútené rozlišovať medzi skutočnými palestínskymi utečencami a pseudoutečencami, Spojené štáty a ďalšie západné krajiny (ktoré spoločne pokrývajú viac ako 80 percent rozpočtu UNRWA), by sa mohli eventuálne rozhodnúť vyňať pseudoutečencov a tým podkopať ich požiadavku na "právo na návrat" do Izraela.
 Námestník ministerky zahraničia Thomas R. Nides, ktorý sa pokúša o udržanie disfunkčného systému UNRWA. |
A okrem toho, predpovedaním "veľmi silnej negatívnej reakcie [na dodatok] zo strany Palestíny a našich spojencov v regióne, najmä Jordánska," Nides vyzýva Arabov, aby vyvinuli tlak na americký senáte. Je to lacný manéver, nehodný Ministerstva zahraničia.
Počas celej 64 ročnej histórie Izraela bol jeden americký prezident za druhým rozhodnutý vyriešiť arabsko-izraelský konflikt, ale každý ignoroval ten najškaredší aspekt tejto konfrontácie – účelové využívanie otázky utečencov na spochybňovanie samotnej existencie židovského štátu. Bravó senátorovi Kirkovi a jeho štábu za jeho múdrosť a odvahu začať s úsilím zameraným na riešenie nepríjemných skutočností, za iniciovanie zmeny, ktorá konečne siaha až jadru samotného konfliktu.
