Rok 1880 bol rokom, keď bola vydaná kniha, ktorá patrí k jedným z najdôležitejších štúdií islamu vôbec. Napísal ju mladý židovský maďarský výskumník Ignaz Goldziher, a má dosť nevýrazný názov Muslim Studies, Moslimské štúdie (Muhammedanische Studien), a tvrdí, že hadith, obrovský súhrn výrokov a skutkov pripisovaných islamskému prorokovi Mohamedovi postráda historickú validitu. Ako ukazuje Goldziher, hadith neposkytuje spoľahlivé detaily o živote Mohameda, ale vzišiel z diskusií o povahe islamu, vedených po dve alebo tri storočia neskôr.
(Podobá sa to tomu, ako dnešní Američania diskutujú o najspornejšom Druhom dodatku k ústave, týkajúcom sa práva nosiť zbraň, a tvrdia, že objavili nové ústne podania, siahajúce až k Georgeovi Washingtonovi a Thomasovi Jeffersonovi. Samozrejme, ich citácie nás nebudú informovať o tom, čo bolo povedané pred 225 rokmi, ale o súčasných názoroch.)
 Portrét Ignáca Goldzihera. |
Od čias Goldzihera vedci aktívne skúmali jeho prístup, prehlbovali ho a rozvíjali do predstavy ranej histórie islamu v plnom rozsahu, takej, ktorá sleduje takmer všetky podrobnosti života Mohameda, ako ho tradične chápeme – narodil sa v Roku Pána 570, prvé zjavenie v roku 610, útek do Mediny v roku 622, umrel v roku 632. Táto revizionistická história však zostáva v radoch odborníkov virtuálnym tajomstvom. Napríklad autori stručného prehľadu Hagarism, (Cambridge University Press, 1977), Patricia Crone a Michael Cook, opisujú udalosti tak kvetnato, že svoju správu zahmlievajú.
 Obálka knihy Hagarism. |
Vo svojom dobre napísanomj, triezvom a jasnom opise začína tým, že poukazuje na nezrovnalosti a záhady v konvenčnom opise Mohamedovho života, Koránu a raného islamu. Napríklad, zatiaľ čo Korán tvrdí, že Mohamed nerobil zázraky, hadith mu pripisuje zázračné sily – rozmnoženie jedla, liečenie ranených, čerpanie vody zo zeme a neba, a dokonca posielanie blesku zo svojho krompáča. Čo teda? Hadith tvrdí, že Mekka bola veľkým obchodným mestom, ale napodiv, historické záznamy takúto vec neodhaľujú.
Kresťanská charakteristika raného islamu nie je o nič menej podivná, špeciálne "stopy kresťanského textu, obsiahnuté v Koráne." Pri správnom pochopení tieto stopy objasňujú inak nepochopiteľné pasáže. Pri bežnom čítaní veršu 19:24 Mária nezmysluplne vnímala, ako porodí Ježiša, "Nebuď smutná, tvoj Pán učinil pod tebou tečúci potôčik." Revizionisti to transformujú do zmysluplného (a kresťania do zbožného), "Nebuď smutná, tvoj Pán urobil tvoj pôrod legitímnym." Záhadné verše o "Noci Moci" pripomínajúce prvé zjavenie Mohameda dávajú zmysel, ak ich chápeme ako popis Vianoc. Kapitola 96 Koránu prekvapivo vyzýva čitateľov k eucharistii.
 Obálka knihy Did Muhammad exist? |
Len po Roku Pána 700, keď vládcovia teraz už obrovskej arabskej ríše pociťovali potrebu zjednotenej politickej teológie, pozliepali dokopy islamské náboženstvo. Kľúčovou postavou v tomto počine sa zdá byť brutálny guvernér Iraku, Hajjaj ibn Yusuf. Niet divu, píše Spencer, že islam je "tak hlboko politickým náboženstvom" s unikátne význačnými bojovými a imperiálnymi kvalitami. Niet divu, že je v konflikte s modernými zvykmi.
Revizionistický prístup nie je prázdnym akademickým cvičením, ale, tak ako pri judaizme a kresťanstve, ktoré sa stretli pred 150 rokmi s historickou kritikou, je hlbokou a znepokojujúcou výzvou k viere. Zanechá pravdepodobne islam ako menej presné a dogmatické náboženstvo s mimoriadne priaznivými dôsledkami v prípade islamu, navždy ponorené do doktrín nadradenosti a mizogýnie. Takže potom aplauz pre plány na preklad Did Muhammad Exist? do hlavných moslimských jazykov a na bezplatné sprístupnenie na Internete. Nech začne revolúcia.
