Zapamätajte si názov Kastelorizo; počuli ste ho tu po prvýkrát.
Je to odľahlý, najvýchodnejšie položený ostrov v Grécku, vzdialený 80 míľ (asi 128 km) od Rodosu, 170 míľ (asi 272 km) na západ od ostrova Cyprus, ale iba 1 míľu (asi 1,6 km) od tureckého pobrežia. Kastelorizo (v gréčtine Καστελόριζο; alebo oficiálne Megisti, Μεγίστη) je maličký ostrov, má asi iba 5 štvorcových míľ (asi 13 štvorcových kilometrov), plus zopár ešte menších, neobývaných ostrovov. Počet jeho obyvateľov sa koncom devätnásteho storočia prudko znížil z 10 000 na 430. Cestovná príručka Lonely Planet travel guide ho uviedla ako jeden zo štyroch najlepších gréckych ostrovov (z tisícov) na potápanie a šnorchlovanie. Neexistuje tu verejná doprava z blízkej Anatólie, len letecky zo vzdialeného Rodosu, alebo trajektom.
 Kastelorizo neďaleko pobrežia Anatólie a medzi Rodosom a Cyprom. (Pre zväčšenú verziu tejto mapy kliknite sem.) |
Ak by si Atény nárokovali pre seba plnú EEZ, prítomnosť ostrova Kastelorizo by znamenala, že ich EEZ bude susediacou s EEZ Cypru, tento faktor má teraz, v čase veľkých odhaľovaní pobrežných zásob zemného plynu a ropy veľký význam. Kastelorizo so svojou EEZ je užitočné pre vynárajúcu sa alianciu Grécko-Cyprus-Izrael, umožnila by sa tak preprava cyperského alebo izraelského zemného plynu (plynovodom) alebo elektrickým vedením (káblami) do západnej Európy bez povolenie Turecka. Toto sa stalo mimoriadne naliehavým od 4. novembra, keď turecký minister pre energetiku Taner Yıldız, oznámil, že jeho vláda nepovolí tranzit izraelského zemného plynu cez turecké teritórium; Ankara bude chcieť pravdepodobne zakázať aj cyperský export.
Turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan a kolegovia z jeho vládnucej strany AKP akceptujú grécku kontrolu ostrova Kastelorizo a jeho šesť námorných míľ (asi 11,1 km) od pobrežných vôd, ale nie viac, a určite nie práva na celú EEZ. V ich očiach grécke nárokovanie si EEZ predstavuje casus belli (dôvod k vojne). Vykastrovaním Kasteloriza môže Ankara uplatňovať nárok na veľkú ekonomickú oblasť v Stredomorí a blokovať kooperáciu medzi svojimi súpermi. Toto je dôvod, prečo by sa mohol ostrov stať ohniskom.
 Hore: Grécka EEZ s ostrovom Kastelorizo. Dolu: Grécka EEZ bez Kasteloriza. (Pre zväčšenú verziu tejto mapy kliknite sem.) |
Niekoľko vývojových trendov poukazuje na zastrašovanie Grécka, pokiaľ ide o Kastelorizo, zo strany AKP. Po prvé, v septembri vydali povolenie nórskej lodi Bergen Surveyor, sprevádzanej ďalšími plavidlami, na začatie prieskumu nálezísk zemného plynu a ropy južne od ostrova Kastelorizo, vrátane niektorých kontinentálnych šelfov ostrova. Po druhé, turecké vojnové lode trénovali plne vyzbrojené medzi ostrovmi Rodos a Kastelorizo. A nakoniec, turecké vzdušné vojenské sily v roku 2011 štyrikrát obleteli Kastelorizo bez povolenia, v niektorých prípadoch veľmi nízko s prieskumnými lietadlami.
Táto agresivita zodpovedá väčším modelom. Vláda AKP, špeciálne odvtedy, ako koncom júla prevzala úplnú kontrolu nad ozbrojenými silami, ukázala voči Cypru, Izraelu, Sýrii a Iraku narastajúce nepriateľstvo. Navyše, Ankara tak dlho odopierala Cypru jeho EEZ, takže robia to isté vis-à-vis Kastelorizo, spoliehajúc sa na zavedenú politiku. Skutočne, turecké brutálne použitie napalmu v roku 1974 pri dobytí 36 percent územia severnej časti Cypru vytvorilo precedens pre obsadenie blízkeho teritória ostrova. Zmocnenie sa Kasteloriza by si vyžiadalo asi toľko času, ako prečítanie tohto článku.
 George Papandreou, bývalý grécky premiér, navštívil Kastelorizo v apríli 2010. |
Takéto jasné signály rozhodnosti sú vítané. Keďže Európska únia v snahe nájsť nové zdoje príjmov tlačí Grécko k ťažbe hydrokarbónu, mohlo by to aj podporiť Atény pri deklarovaní svojej EEZ, pri odmietnutí vytvárania problémov zo strany AKP vis-à-vis Kastelorizo, a jasne signalizovať katastrofálne následky pre Turecko v prípade, že by spôsobovali ostrovu, doteraz našťastie preslávenému svojím potápaním a šnorchlovaním, akékoľvek problémy.
