Formálny koniec americkej vojny v Iraku dňa 15. decembra hodnotil susedný Irak ako dôležitý, nepredvídateľný faktor v amerických prezidentských voľbách v roku 2012.
Pozrime sa najprv späť: Iránski mullahovia už mali jednu príležitosť ovplyvniť americkú politiku, a to v roku 1980. Ich obsadenie americkej ambasády v Teheráne, ktoré trvalo 444 dní, znepokojilo volebnú kampaň prezidenta Jimmyho Cartera a prispelo – vďaka takému vývoju ako boli žlté stužky, "Stratégia ružovej záhrady", zlyhanie záchrannej operácie a program ABC America Held Hostage – k jeho porážke. Ajatolláh Chomejní prekazil Carterove nádeje na "Októbrové prekvapenie" (prepustenie rukojemníkov) a situáciu zhoršil znovu, keď ich prepustil až po tom, ako zložil prezidentskú prísahu Ronald Reagan.
 Prezidenti Jimmy Carter a Barak Obama by mohli čeliť pri svojich snahách o znovuzvolenie rovnakej iránskej výzve. |
Kto stratil Irak? Hoci administratíva Georga W. Busha podpísala status of forces agreement (Dohodu o štatúte ozbrojených síl) s irackou vládou, ktorá stanovuje, že "Všetky americké ozbrojené sily musia byť odsunuté z irackého územia najneskôr do 31. decembra 2011," Obamovo rozhodnutie o neponechaní žiadnych reziduálnych síl v Iraku robí z odsunu jeho voľbu i jeho bremeno. Toto ho privádza do nebezpečnej situácie: ak by sa veci v Iraku v roku 2012 vyvíjali zle, na vine by bol on, a nie Bush. Iránsky najvyšší vodca Alí Chomejní môže, inými slovami, Obamovi sťažiť život.
Chomejní má viacero možností: Môže vykonávať väčšiu kontrolu nad mnohými irackými vodcami, ktorí sú šiítskymi islamistami s pro-iránskymi názormi, niektorí z nich dokonca žijú v exile v Iráne. Napríklad predseda vlády Nouri al-Maliki zodpovedá takémuto modelu. Iránčania môžu tiež ovplyvniť irackú politiku prostredníctvom tajných služieb krajiny, do ktorých už do značnej miery prenikli. Alebo, ak budú chcieť, môžu presunúť iránske jednotky do Iraku, nakoľko desaťtisíce amerických vojakov už odišlo z východných hraníc Iraku, a svojím konaním sa zapojiť do tohto nešťastia. A nakoniec, môžu podporovať svojich zástupcov, ako je Muqtada al-Sadr, alebo vysielať teroristických agentov.
V roku 1980 Iránčania manipulovali americký politický proces s rukojemními; v roku 2012 je Irak ich hračkou. Ak by sa iránski vodcovia rozhodli spôsobiť problémy pred 6. novembrom, obviní republikánsky kandidát Obamu z toho, že "stratil Irak." Vzhľadom na dlhú Obamovu opozíciu voči vojne to bude bolestivé.
(Alternativne môžu Iránčania zmeniť taktiku a splniť svoje hrozby týkajúce sa uzavretia Hormuzského prielivu, čím by ohrozili 17 percent svetových dodávok ropy, ktorá prechádza touto vodnou cestou, a spôsobili tak globálnu ekonomickú nestabilitu.)
 Obaja, Ajatolláh Chomejní a Chamenej majú možnosť ovplyvniť americké prezidentské voľby. |
Bombardovať iránske atómové zbrane? Pred takmer dvoma rokmi, keď si Obama ešte udržiaval slabnúcu popularitu u Američanov v rozsahu 3 percent, som naznačoval, že útok Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia "by vymazal Obamov slabý prvý rok a zmenil by domácu politickú scému" v jeho prospech. Jedným krokom by tak mohol ochrániť Spojené štáty pred nebezpečným nepriateľom a napraviť volebný boj. "Odsunulo by to otázky zdravotnej starostlivosti, donútilo by to republikánov spoluprecovať s demokratmi, spôsobilo by jačanie netroots, nezávislí by zvažovali a konzervatívci omdlievali."
Keď Obamova popularita klesla na -4.4 percent a voľby mali byť skôr než za rok, jeho pohnútky na bombardovaie Iránu výrazne vzrástli. Táto skutočnosť bola predmetom verejnej diskusie pestrého radu osobností, amerických (Sarah Palin, Pat Buchanan, Dick Cheney, Ron Paul, Elliott Abrams, George Friedman, David Broder, Donald Trump) a neamerických (Mahmúd Ahmadínedžád, Fidél Castro). Zdravotná starostlivosť, zamestnanosť a zadĺženosť poskytovali prezidentovi malú útechu, ľavica je sklamaná, a k dispozícii sú hlasy nezávislých. Súčasné potýčky kvôli sankciám a bzukot by mohli byť len púhym rozptyľovaním; útok na iránske zariadenia by sa pravdepodobne uskutočnil v prvej polovici roku 2012, zjavne nie tesne pred americkými voľbami.
Záver: Obaja, Chomejní i Obama môžu jeden druhému spôsobiť problémy. Ak tak urobia, Irán a Irak budú hrať veľmi veľkú úlohu v boji o kreslo prezidenta, a pokračovať tak vo svojej unikátnej tridsaťročnej roli ako papierové bábky americkej politiky, ktorých sa jednoducho nie je možné zbaviť.
