Komentár k What Do Muslim Canadians Want? The Clash of Interpretations and Opinion Research
Christian Leuprecht and Conrad Winn
Macdonald-Laurier Institute
November 2011Press release: http://www.macdonaldlaurier.ca/much-good-news-and-some-worrying-results-in-new-study-of-muslim-public-opinion-in-canada/
Text: http://www.macdonaldlaurier.ca/files/pdf/What-Do-Muslim-Canadians-Want-November-1-2011.pdf
Vo svojej štúdii pre Macdonald-Laurier Institute, "What Do Muslim Canadians Want? The Clash of Interpretations and Opinion Research," (Čo chcú moslimskí Kanaďania? Zrážka interpretácií a prieskumu verejnej mienky) Christian Leuprecht a Conrad Winn začínajú diskusiou o spôsoboch chápania postojov moslimov v Kanade, potom pokračujú diskusiou o špecifických údajoch. Budem sa riadiť ich osnovou a diskutovať o týchto dvoch otázkach oddelene, potom bude nasledovať záver.
Paradigmy pre pochopenie postojov moslimov: Dva z troch vzorov podľa hypotézy Leuprechta a Winna predpokladajú jednotnú moslimskú komunitu, pričom jeden z nich považuje moslimov za jednotne nepriateľsky naladených voči spôsobom Západu a druchý ich považuje za takých, ktorí tieto spôsoby jednotne akceptujú. Len tretí vzor, ten, v ktorom sa pripájajú ku mne, odkrýva rôznorodosť názorov.
Skutočnosť, že moslimovia majú medzi sebou nezhody, dáva pochopiteľný intuitívny zmysel – v ktorej skupine ľudí tomu tak nie je? Je samozrejmé, že sa odlišujú v názoroch na kompatibilitu islamu s kanadskými hodnotami, čo je v časoch džihádu a snáh o zavedenie šarie (islamského práva) na Západe kľúčovou otázkou.
Skôr než sa pozrieme na špecifické výsledky prieskumu, treba poznamenať, v súlade so Stephenom Schwartzom z Center for Islamic Pluralism (Centrum pre islamský pluralizmus), že "Kanadský islam je umiernenejší, rozmanitejší a viac otvorený diskusii, než americký, či dokonca britský islam." Prečo je tomu tak? V prvom rade je príčinou povaha imigrácie moslimov, ktorá zahŕňa prominentov ako je Qadiri a podobní tradicionalisti Sufi, neortodoxní moslimovia zo sub-saharskej Afriky, a sekularisti z Tuniska a Alžírska. Schwartz robí záver pozitívnou poznámkou, "Mali by sme byť šťastní, že Kanada je iná, a ponúka miesto, kde je duševné zdravie moslimov oceňované, namiesto toho, aby bolo odmietané."
Výsledky prieskumu: Výsledky prieskumu potvrdzujú toto odlišné vnímanie v Kanade. Zistilo sa viac pozitívnych postojov voči hostiteľskej krajine, než môžeme nájsť v iných západných moslimských populáciách. Veľmi vysoké skóre schvaľovania kanadskej vlády, porovnateľné so skóre bežnej populácie poskytuje základňu pre to, čo nasleduje, rovnako ako skutočnosť, že kanadskí moslimovia vo všeobecnosti odmietajú predstavu Kanady ako rasistickej krajiny.
 Jeden z aspektov kanadského islamu: obálka knihy Irshad Manji. |
Otázky na to, čo sa im páči a čo hodnotia záporne, ukázali väčšie ocenenie všeobecných pojmov (demokracia a sloboda) než tých, ktoré sa týkali vlastnej situácie (hľadanie zamestnania). Za veľmi povzbudzujúce považujem to, že kanadskí moslimovia chápu demokraciu nielen ako systém výberu vodcov, ale aj ako mentalitu a spôsob života, umožňujúci indivíduu samostatne myslieť a slobodne konať, rozvíjať vlastné názory a rozhodnúť sa držať úplne bokom od politiky.
Hľadanie zamestnania vystupuje v prieskume Macdonald-Laurier Institute ako kľúčové. Aby ste pochopili ich obavy, predstavte si, aké by bolo uchádzať sa o zamestnanie s menom Mohamed alebo Fatima; nemoslimovia sú pri prijímaní moslimov do zamestnia opatrní, z dôvodov siahajúcich od terorizmu, požiadaviek na špeciálne privilégiá, až po obavy zo súdnych sporov. Čiastočne sa musia nemoslimovia vyrovnávať so svojimi vlastnými predsudkami; čiastočne však aj moslimovia musia priznať problémy, ktoré vytvorili a pristupovať k nim seriózne a konštruktívne.
Otázky zavedenia šarie majú dôležitý význam. Podstatná väčšina 62 percent si želá, aby bola šaria do určitej miery zavedená; ak odoberieme kategóriu neviem/odmietam, toto číslo sa zvýši na 75 percent. Poukazuje to na to, čo môže byť najnezvládnuteľším problémom, týkajúcim sa kanadských moslimov: ich túžba nasledovať odlišný princíp. Skutočnosť, že 15 percent moslimov si želá "aby moslimom vládli súdy šarie" je obzvlášť alarmujúca; potvrdzuje to aj môj odhad, že islamisti predstavujú približne 10-15 percent moslimskej populácie.
Podpora al-Kájdy na úrovni 3 percent poukazuje na tvrdé jadro islamistického prvku v Kanade – nie je to príliš veľké číslo, ale 3 percentá moslimskej populácie z približne 700 000 znamená asi 20 000 osôb s veľmi nebezpečnými sympatiami a ideami. Táto informácia by mala alarmovať a vyburcovať imigračné aj bezpečnostné služby.
 Ďalší aspekt: Zaynab Khadr demonštruje na Parliament Hill, Ottawa. |
Trinásť percentné uznávanie Izraela v tejto štúdii sa odlišuje od pozoruhodného odhadu, ktorý poskytol v roku 2004 Conrad Winn, keď vyhlásil, že pätina moslimskej populácie v Kanade si myslí, že "Izrael má pravdu takmer vo všetkom," čísla sa však od seba až tak príliš neodlišujú a tie nové môžu byť považované za rádové potvrdenie tých predchádzajúcich. A tak aj zistenie v tejto štúdii, ktoré hovorí, že "pro-izraelské cítenie je niekedy vyjadrovaním reakcie proti anti-izraelskej prudkosti" je opakovaním Winnovho poznatku, ku ktorému dospel pred siedmimi rokmi, že "Dosť často sú [pro-izraelské názory] reakciou proti tým, ktorých považujú za extrémistických vodcov vo svojich komunitách alebo v krajine, z ktorej pochádzajú."
Pokiaľ ide o extrémistické názory, Leuprecht a Winn vyjadrujú svoje prekvapenie: "očakávali sme, že nábožensky orientovaní účastníci prieskumu v cieľových skupinách budú vo svojich názoroch radikálnejší. V kontraste k tomu tie najradikálnejšie politické názory zvyknú vyjadrovať relatívne sekulárne osoby, často vyzbrojené vyšším vzdelaním v oblasti sociálnych vied, zatiaľ čo zbožní moslimovia niekedy najvýraznejšie obhajovali Kanadu a demokraciu." Tento vzor potvrdzuje, že islamská zbožnosť nie je sama o sebe problémom; a že kľúčom k postojom je politický názor. Sekularisti môžu byť extrémnymi a zbožní umiernenými.
Záver: Leuprecht a Winn zistili, že hoci postoje, ktoré odhalili, nezodpovedajú úplne ani jednému z troch paradigmov, a dospeli k presvedčeniu, že údaje z prieskumu "naznačujú, že kanadskí moslimovia zodpovedajú lepšie paradigmu rozdelenej komunity s heterogénnymi názormi, tak ako to vyjadril Daniel Pipes."
Na jednej strane ma tento záver potešil. Na druhej strane sa spytujem sám seba, ako inak by bolo možné charakterizovať komunitu, zloženú zo státisícov indivíduí. Určite nikto od nich neočakáva, že budú mať jednotný názor, čo by naznačovalo, že islam zmení veriacich na automaty, ktoré stratia svoju schopnosť myslieť sami za seba, a namiesto toho sa nechajú ovládať vedením, ktoré ich bude programovať. Žiadna ľudská populácia nezodpovedá takémuto popisu.
A ak by aj bol tento pojem nečinných ľudí niekedy presvedčivý, nepokoje na Blízkom východe v roku 2011 určite naznačujú, že dokonca aj tí, ktorí sa celé desaťročia podriaďovali, si uchovali v sebe oheň , ktorý im pomohol nepredvídateľne zhodiť ich vládcov. Líbyjčania, od ktorých mnohí očakávali, že budú akceptovať blúznenie Muammara Kaddáfího, napríklad ukázali, že myslia sami za seba.
Štúdia Leuprechta a Winna odhalila množstvo problematických postojov, od túžby po šarii k podpore al-Kájdy, potvrdila však tiež, Kanada má najumiernenejšiu, rôznorodú a otvorenú moslimskú populáciu na Západe. Nielenže je to výhoda, na ktorej možno stavať, ale naznačuje to aj potenciálnu úlohu pre umiernených kanadských moslimov, aby priblížili svoje posolstvo a možno aj svoje inštitúcie ďalším západným krajinám.
