Po sebavedomých komentároch popravy dlho vládnuceho líbyjského diktátora Barack Obama vyhlásil, že "smrť Muammara Kaddáfího ukázala, že naša úloha pri ochrane líbyjského ľudu a pomoc pri oslobodení sa od tyrana bola správna vec." O svojom vlastnom rozhodnutí stiahnuť všetky americké vojenské jednotky z Iraku v priebehu dvoch mesiacov Obama uviedol, že "v Iraku sme boli úspešní v našej stratégii ukončenia vojny." Z tohto vývoja potom vyvodil triumfálny záver, chváliac sa, že preukázali, že príliv vojny ustupuje a "my sme obnovili vedúce postavenie Ameriky vo svete."
Aké šikovné: zatiaľ čo pod vplyvom Obamovej neobľúbenej domácej politiky (špeciálne tej, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti ) jeho popularita klesá, teraz vyhlasuje, aká úspešná je zahraničná politika. Rečníci Demokratickej strany neodbytne ponúkajú jeho medzinárodné úspechy: "Teroristi a diktátori," vyhlasuje jeden z nich, "ktorí postrádajú taktiku prieťahov, nemajú účinnú obranu proti Barackovi Obamovi."
Blízky východ však učí opatrnosti; v Líbyi a v Iraku sa pravdepodobne mnoho vecí nevydarí. Predpokladám, že Obama oľutuje svoje zbrklé vychvaľovanie sa.
 Mahmud Jibril bol dočasným líbyjským premiérom. |
Na rozdiel od neho, Abdel-Hakim Belhaj (nar. 1966), vojenský vodca v Tripolise, šiel v roku 1988 do Afganistanu bojovať proti Sovietom, slúžil ako vodca Líbyjskej islamskej bojovej skupiny, v roku 2004 ho zatkla CIA a odovzdala ho Kaddáfímu, ktorý ho väznil do roku 2010.
Rozdiely medzi týmito dvoma len ťažko môžu byť väčšie: jeden líbyjský vodca zastával prestížny akademický post v Spojených štátoch, zatiaľ čo druhý vyhlasuje, že ho mučila CIA. Jeden chce integrovať Líbyu do systému vedeného Západom, druhý sníva o oživenom kalifáte.
 Abdel-Hakim Belhaj je najmocnejším vojenským vládcom v Líbyi. |
Obamove vyhlásenie o ukončení vojny v Iraku pripomína často zosmiešňovaný prejav Georga W. Busha "Misia splnená" z 1. mája 2003, keď predčasne oznámil, že "V boji o Irak Spojené štáty a naši spojenci zvíťazili" v čase, keď sa skutočná vojna iba začala. Ak teraz budú stiahnuté americké vojenské jednotky, môže Teherán začať s naozajstným preberaním krajiny a zmeniť ju na satrapiu (dávne podriadené politické zriadenie).
Napriek americkým varovaniam, Teherán už zasahuje do irackej politiky, sponzoruje milície, podporuje terorizmus, poslal svoje vlastné vojenské sily do krajiny – a pripravuje sa na to, že urobí viac. Ako napísal Max Boot, stiahnutie amerických jednotiek znamená, že "riziká katastrofického zlyhania v Iraku sa teraz znateľne zvyšujú. Iránska Quds Force (Armáda strážcov islamskej revolúcie) musí byť celá dychtivá, pretože teraz zanechávame Irak v podstate bezbranný proti ich machináciám." Bagdad sa pokúša upokojiť iránske hrozby; napríklad, jeho náčelník štábu navrhol regionálnu bezpečnostnú organizáciu s Teheránom.
Ak budú mať iránske snahy rýchly úspech, mohli by znamenať značné škody pre Obamove volebné vyhliadky o rok neskôr. Heslo "Kto stratil Irak?" by sa mohlo stať silným republikánskym bojovým pokrikom. To, že Obama vyhlásil americké snahy o stabilizáciu Iraku za "úplné zlyhanie" už v roku 2007, ho vystavuje tomu, aby prevzal na seba vinu za tento veľký neúspech.
 Barack Obama v auguste 2007 vyhlásil, že americké snahy o stabilizovanie Iraku boli "úplným zlyhaním." |
Dokonca ak sa Irak udrží do amerických volieb v roku 2012, predikujem, že počas 5-10 rokov budú musieť byť americké snahy v Iraku (a podobne v Afganistane), so všetkými tými výdavkami a stratami na životoch, k ničomu. Keď budú analytici v budúcnosti zisťovať, čo bolo chybné, mohli by sa celkom dobre zamerať na bezradné vyhlásenia Obamu.
Ak získa Belhaj, čo je pravdepodobné, prevahu nad Jibrilom, bude to rovnaké, ako keď Irán získava prevahu nad Irakom. Ak sa tak stane, Obama a demokrati budú ľutovať dnešnú krátkodobú prehnanú sebadôveru.
