Cyprus na svetovej scéne

Cyprus, ostrov, nachádzajúci sa neďaleko Turecka a Sýrie, s počtom obyvateľov 1,3 milióna, sa nachádza na hrane závažných zmien. Jeho oneskorený debut na svetovej scéne sa koná po tom, ako sa počas svojich 51 rokov nezávislosti musel venovať grécko-tureckým spoločenským otázkam, čelí veľkým možnostiam a zároveň veľkému nebezpečenstvu.

"Severocyperská turecká republika" kontroluje 37 percent územia ostrova.

Spoločenský problém vznikol v roku 1570, keď si Osmanská ríša podmanila ostrov a takmer celú grécky hovoriacu ortodoxnú kresťanskú populáciu. V priebehu nasledujúcich troch storočí vytvorila imigrácia z Anatólie turecky hovoriacu moslimskú menšinu. Britská vláda počas rokov 1878 až 1960 ponechala túto situáciu v podstate nezmenenú. V čase cyperskej nezávislosti v roku 1960 Turci tvorili jednu šestinu obyvateľstva.

Cyprus bol sotva jediným územím, kde sa vyskytovalo etnické napätie, ktoré Londýn nakoniec opustil frustrovaný – spomeňme si na Indiu, Irak, Palestínu a Sudán – bol však jediným, ktorý si zachoval permanentné postavenie a priviedol k tomu aj patronátne štáty, menovite Turecko a Grécko, ako garantérov novo-nezávislého štátu.

Takéto škodlivé usporiadanie zvýšilo napätie tak medzi oboma komunitami na ostrove, ako aj ich patronátnymi štátmi. Toto napätie prekypelo v roku 1974, keď sa Atény pokúsili anektovať celý Cyprus a Ankara odpovedala napadnutím ostrova a obsadila severných 37 percent územia ostrova. Grécka anektácia bola neúspešná, ale invázia viedla k vytvoreniu nominálnej "Severocyperskej tureckej republiky" (TRNC), ktorá sa zachovala doteraz, so 40 000 vojenskými jednotkami z Tureckej republiky. Odvtedy sem emigrovali státisíce osadníkov, čo od základov zmenilo demografiu ostrova.

Cyprus zostal taký 35 rokov, rozdelený, uviaznutý v slepej uličke a prevažne ignorovaný okolitým svetom, až kým dva súčasné vývojové trendy kompletne zmenili nejasný, či dokonca nešťastný status quo ostrova.

Vrtná spoločnosť Noble Homer Ferrington založená v roku 1985 začala s vrtnými prácami v nálezisku Afrodita neďaleko Cypru.

Po prvé, strana AKP sa dostala v Turecku k moci v roku 2002 a priniesla so sebou agresívny program regionálnej nadvlády. Svoje ambície držala spočiatku na uzde, ale po opojnom volebnom úspechu v júni 2011, keď ihneď pokračovala nastolením politickej kontroly nad tureckou armádou sa tento zámer prejavil v plnom rozkvete. Úsile o regionálnu nadvládu má mnohé formy – od eskalácie napätia vo vzťahoch s Izraelom po triumfálnu výpravu premiéra po Severnej Afrike – ale s osobitným zameraním na zvýšenie tureckej moci vo východnom Stredomorí. Ambície AKP tak zmenili tureckú okupáciu Cypru z problému sui generis na aspekt väčšieho významu.

Po druhé, objavenie zásob zemného plynu a ropy ("Leviathan") v roku 2010 vo výlučnej ekonomickej zóne Izraela v Stredozemnom mori, v bezprostrednej blízkosti cyperskej EEZ, náhle spôsobilo, že Cyprus sa stal hráčom na svetovom tru s energiami. Cyperčania hovoria o 300 biliónoch kubických stôp, v hodnote 4 biliónov USD. Takéto čísla priťahujú žiadostivé pohľady, špeciálne z Ankary, ktorá požaduje (cez TRNC) svoj podiel z budúcich príjmov za zemný plyn. Ďalej, stupňujúci sa antisemitizmus AKP v kombinácii so strategickými ambíciami ministra zahraničia Ahmeta Davutoğlua naznačuje, že turecké požiadavky sa môžu rozšíriť na vody, kontrolované Izraelom.

V takomto spojení tieto dva smery vývoja – narastajúce ambície Turecka a možné zásoby zemného plynu v biliónoch – spájajú Cyprus a Izrael v zmysle sebaobrany. Vedúce osobnosti cyperských Grékov vo vláde, médiá a podnikanie mi počas svojej nedávno absolvovanej cesty na ostrov dali najavo, že existuje naliehavé prianie vybudovať ekonomické a bezpečnostné vzťahy s Izraelom.

Piri Reis, jediná turecká výskumná loď sprevádzaná tureckým námorníctvom, priplávala do exkluzívnej ekonomickej zóny Cypru.

Jeden z vedúcich vládnych predstaviteľov navrhuje v ekonomickej oblasti päť projektov: spoločné plynovodné potrubie z nálezísk zemného plynu na Cyprus, nasledované závodom na skvapalňovanie, závodom na výrobu metanolu, 1 000 megawatovou elektrárňou a strategickými zásobami, všetko umiestnené na Cypre. Mediálny magnát navrhuje predaj zásob zemného plynu Izraelu a ponechanie zodpovednosti jeho spoločnostiam.

Niektorí účastníci diskusie navrhujú v bezpečnostnej oblasti úplnú alianciu s Izraelom. Cyprus by od Izraela získal omnoho väčšiu armádnu, ekonomickú a diplomatickú zručnosť. Izrael, ktorý už v prospech Cypru vyvinul ochranné úsilie, by získal prospech z prístupu k leteckej základni v Paphose, 185 míľ (300 kilometrov) vzdialeného od svojho pobrežia, ktoré je súčasťou štátov Európske únie.

Takáto aliancia by ukončila cyperské dedičstvo neangažovania sa a tichej diplomacie, určenej na presviedčanie vlád, aby neuznali TRNC, hoci táto stratégia, ako sa hovorí, nepriniesla mnoho prospechu.

Vzhľadom na prílišnú sebadôveru a možno mesiášstvo tureckého vedenia, ktoré stále viac klame mizernými atribútmi, musia hrať Washington, Brusel, Atény a Moskva dôležitú úlohu pri podpore vzťahov medzi Cyprom a Izraelom, a tým aj pri znížovaní pravdepodobnosti tureckej agresie pod vedením AKP.