Na Blízkom východe, ktorý je ničený štátnymi prevratmi a občianskymi nepokojmi sa Turecká republika, vďaka svojmu impozantnému hospodárskemu rastu, demokratickému systému, politickej kontrole armády a sekulárnemu poriadku vierohodne ponúka ako model.
V skutočnosti však môže byť Turecko spolu s Iránom najnebezpečnejším štátom v regióne. Dúvody sú nasledovné:
 Recep Tayyip Erdoğan si efektívne kúpil voľby v júni 2011 tým, že poskytoval úvery tureckej ekonomike. |
Ešte horšia opozícia: Je iróniou, že sekulárni Turkovia majú tendenciu stavať sa proti Západu viac než AKP. Dve ďalšie strany v parlamente, CHP a MHP, odsudzujú osvietenejšiu politiku AKP, ako je jej prístup k Sýrii a radarový systém NATO.
Hroziaci hospodársky kolaps: Turecko čelí úverovej kríze, do značnej miery ignorovanej vo svetle krízy v Grécku či kdekoľvek inde. Ako poukazuje analytik David Goldman, Erdoğan a AKP priviedli krajinu na finančný flám: bankové úvery stúpali, zatiaľ čo narastal deficit bežného účtu, až kým dosiahol neudržateľnú úroveň. Patronátny stroj strany si požičiaval obrovské množstvá krátkodobých pohľadávok na financovanie spotrebnej bubliny, ktorá účinne kúpila voľby v júni 2011. Goldman nazýva Erdoğana "Tretím najsilnejším mužom na svete" a porovnáva dnešné Turecko s Mexikom v roku 1994 alebo Argentínou v roku 2000, "kde krátky boom financovaný z krátkodobého toku zahraničného kapitálu viedol k devalvácii meny a hlbokej hospodárskej kríze."
 Vyslanie Mavi Marmara do Gazy sa rovnalo úmyselnej provokácii. |
Vyhľadávanie boja s IIzraelom: V tradíciách Gamala Abdula Násira a Saddáma Husejnavyužíva turecký premiér antisionistickú rétoriku na to, aby zo seba urobil arabskú politickú hviezdu. Zachvejeme sa pri pomyslení, ako to môže skončiť pri nadchnutí sa takýmto pochlebovaním. Po tom, ako Ankara podporila v máki 2010 protestnú loď do Gazy, loď Mavi Marmara, ktorej útok viedol izraelskú armádu k tomu, že usmrtila osem tureckých občanov a etnických Turkov, neúnavne využívala tento incident na povzbudzovanie domáceho hnevu proti židovskému štátu. Erdoğan nazval tieto úmrtia casus belli (dôvodom k vojne), hovoril o vojne proti Izraelu "v prípade poreby," a plánoval poslať do Gazy ďalšiu loď, tentoraz s tureckou vojenskou eskortou.
Stimulácia protitureckej frakcie: Turecké nepriateľstvo obnovilo historicky vrelé vzťahy Izraela s Kurdami a výrazne zlepšilo studené vzťahy s Gréckom, Cyprom, a dokonca Arménskom. Okrem lokálnej kooperácie urobí toto združovanie ťažším život pre Turkov vo Washingtone.
Uplatňovanie práv na energetické zásoby v Stredozemnom mori: Spoločnosti operujúce mimo Izraela objavili potenciálne obrovské zásoby zemného plynu a ropy v nálezisku Leviathan a ďalších náleziskách nachádzajúcich sa medzi Izraelom, Libanonom a Cyprom. Keď cyperská vláda oznámila svoje plány na ťažbu, Erdoğan odpovedal hrozbami, že pošle turecké "fregaty, delové člny a … vzdušné sily." Tento spor, zatiaľ len v plienkach, obsahuje potenciálne prvky obrovskej krízy. Moskva už vyslala svoje ponorky na znamenie solidarity s Cyprom.
 Ropné nálezisko Leviathan je najväčším z niekoľkých, ktoré boli nedávno objavené medzi Cyprom a Izraelom. |
Zatiaľ čo minister zahraničia Ahmet Davutoğlu jasá, že Turecko je "priamo v centre všetkého," bojachtivosť AKP strpčila jeho vychvaľované "zero-problems" (nulové problémy) so susednými vládami, zmenila ich na široké nepriateľstvo a dokonca potenciálnu vojenskú konfrontáciu (so Sýriou, Cyprom a Izraelom). Ak udrú ekonomické problémy, dovtedy príkladný člen NATO môže zísť z trate; sledujme príznaky Erdoğanovho napodobňovania svojho venezuelského priateľa Huga Cháveza.
To je dôvod, prečo považujem vystrájanie Turecka spolu s nukleárnymi zbraňami za najväčšiu hrozbu v regióne.
