TONY JONES: Dobrý večer a vitajte v Q&A (Otázky a odpovede). Som Tony Jones a odpovedať na vaše otázky budú dnes večer: bývalý minister z Liberálnej strany Nick Minchin; škandály odhaľujúca výskumníčka a spoluautorka WikiLeaks Suelette Dreyfus; islamká feministka a obhajkyňa ľudských práv Hanifa Deen; hosťujúci americký konzervatívny komentátor Daniel Pipes; a odborárom naklonený labouristický senátor Doug Cameron. Vitajte v našej panelovej diskusii.
Q&A má živé vysielanie od 9.35 východného času. Vysiela simultánne na ABC News 24 a News Radio and Australia Network a môžete navštíviť našu webovú stránku a poslať nám otázky, a môžete sa pripojiť ku konverzácii na stránke Twitter použitím hash tag ktorý sa objaví na vašej obrazovke. …
Budúcnosť Arabskej jari
CAROL LEWER: Líbyjskí rebeli sa dostali do Tripolisu a zdá sa, že zvrhnú Kaddáfiho. Myslíte si, že povstanie v Líbyi, Egypte, Sýrii a Jemene bude viesť k vzniku demokratickejšieho Blízkeho východu, alebo takého, v ktorom budú dominovať islamskí fundamentalisti?
TONY JONES: Hanifa?
HANIFA DEEN: No, je ešte zavčasu, ale je to veľmi odôvodnená otázka, ktorú si budú klásť mnohí. Takže, je to niečo, s čím sa teraz zaoberám. Je to akési šírenie sa, však? Je to ako účinok prebiehajúceho vlnenia, a pre mňa, ale predpokladám že aj pre iných, je problémom, že všetko, čo vidíme, sú pochodujúci vojaci. Nevieme, čo je za tým. Myslím tým, že teraz pozorujeme Egypt a to, čo sa stalo počas Egyptskej jari, tak hovoriac, ale vláda tu zrejme pretrváva. Videli sme nedávno niekoľko diplomatických výstrelov, nielen obrazných, viete, čo tým myslím, na Izrael, nie sú šťasní z toho, čo sa stalo ich vojakom na Sinajskom polostrove. Takže v skutočnosti nevieme, čo stojí za vojakmi a streľbou a spontánnym vzplanutím davov atď. Líbya nie je chudobnou krajinou a môžeme len dúfať, že entuziazmus tunajších ľudí a diplomatická podpora, ktorú získajú, povedie k niečomu solídnemu a toto sa stane aj na celom Blízkom východe, že spontánne povstanie ľudí sa nedeje len tak pre nič. Je veľmi zavčasu. Myslím, že budeme musieť pozorovať a čakať a byť optimistickí k tomu, čo ešte príde.
TONY JONES: Daniel Pipes, berúc do úvahy, že nevieme, čo sa stalo s Kaddáfím, čo si o tom myslíte?
DANIEL PIPES: Myslím si, že dym už odfúkalo a stále môžeme vidieť viac, kam to smeruje. Tunisko a Egypt sú takmer paralelné a v oboch prípadoch bolo to, čo sme videli v januári a vo februári, účinným štátnym prevratom, kde vojenský bezpečnostný aparát povedal prezidentovi, "Odíď. Si príliš nepopulárny. Aj tvoja rodina je veľmi hrabivá, odíď." A to, čo vidíme odvtedy, je základnou kontinuitou. Noví vládcovia prevzali miesto po starých vládcoch a sú stále na svojich miestach v bezpečnostných a vojenských aparátoch. Takže žiadna základná zmena, ani v smerovaní demokracie, ani islamizmu. Zdá sa že v prípade Líbye, v ktorej by to malo práve vrcholiť, nevieme, čo sa deje v Benghází, kto sú rebeli. Mám podozrenie, že islamisti sa vynoria ako sila. V Jemene sa rysuje katastrofa a pravdepodobne sa ukáže islam. Rovnako sa asi objavia islamisti aj v Sýrii, kde príde k pádu režimu pravdepodobne až o pár mesiacov. Takže vo všeobecnosti to bude buď kontinuita, alebo islamisti. Nepripravuje sa demokracia.
HANIFA DEEN: Ale vy viac-menej hovoríte o islamistoch, akoby to bola jedna skupina, jednotná entita, a tak ďalej. V Egypte sme videli, že je tam mnoho rozličných strán, mnoho rozličných náboženských strán. Dokonca ani Moslimské bratstvo nie je jednotnou entitou. Takže si nemyslím, že to môžete dávať dohromady a používať termíny ako "islamisti", atď., akoby to bol monolit.
DANIEL PIPES: Nuž, keby toto bol seminár, šli by sme dovnútra množstva rozličných druhov islamistov, ale islamisti sú ľudia, ktorí chcú zaviesť islamské právo vo svojej celistvosti. Áno, sú medzi nimi niektorí, ktorí používajú násilie a niektorí, ktorí tak nerobia, a niektorí, ktorí sú radikálnejší, a niektorí, ktorí sú menej radikálni. Použil som to ako všeobecný termín, akoby som povedal komunisti, kdekoľvek sú – Maoisti a Stalinisti a tak ďalej.
DOUG CAMERON: Ponižujúce označenie.
DANIEL PIPES: Veľmi ponižujúce označenie.
DOUG CAMERON: Áno.
DANIEL PIPES: Fašisti, komunisti a islamisti sú predstaviteľmi troch radikálnych, utopických ideológií v priebehu storočia, je to najodpornejší fenomén našej doby. Áno, veľmi, veľmi ponižujúce.
TONY JONES: Doug Cameron?
DOUG CAMERON: No, pozrite sa, myslím si len, že keď sa pozrieme na Indonéziu, je jasné, že islam a demokracia môžu koexistovať. Myslím si, že sa vo svete príliš upevnil postoj, že ak ste islam, nie ste schopní mať demokraciu. Neverím výroku, že "Demokraciu treba aplikovať." Nemyslím si, že Westminsterský systém bude prijatý v mnohých islamských krajinách. Nemyslím si, že tu bude nastolený americký systém. Islam a ďalšie krajiny si budú musieť vytvoriť svoj vlastný typ demokracie. Myslím si, že to je dôležité.
TONY JONES: Okay, práve sme dostali otázku zvonku. Umožním mu vstup.
POSLUCHÁČ: Moja otázka je pre pani Hanifu. Zdá sa vám, že je problém, ak myslíme na zneužívanie ľudských práv alebo extrémistické násilie, ak hovoríme o tých, ktorých nazývame "umiernenými moslimami" – a ja viem, že to nie je dobrý termín – nikto to nepočúva, alebo skôr ide o to, že umiernení moslimovia nehovoria dostatočne hlasno? Ako by ste sa k tomu vyjadrili?
HANIFA DEEN: Áno, je to problém. Viete, že vy či ja zvyčajne máme problémy s termínom "umiernení moslimovia." Chcem tým povedať, že sme hovorili o všetkých týchto krajinách so všetkými tými islamistickými náboženskými stranami, pripravenými, ako viete, ísť do boja, ale čo Turecko? Myslím tým, že v Turecku vládne náboženská strana. Neviem, či ich chcete nazývať "umiernenou stranou" atď., alebo akokoľvek ich chcete nazvať, zdá sa, že to robia celkom dobre a očakávam že, dúfajme že v budúcom desaťročí, pôjde do Európskej únie.
DANIEL PIPES: To sa nemôže stať. Je to islamistická strana. Usiluje o zavedenie islamského práva. Máme veľký, veľký problém. V Turecku, v skutočnosti len pred pár týždňami...
HANIFA DEEN: Máme na to veľmi, veľmi odlišný názor.
DANIEL PIPES: ...pred troma týždňami nastal koniec sekulárnej republiky založenej Kemalom Atatürkom v roku 1923, 28. júla, pred troma týždňami, a teraz sme v druhej republike, ktorá je teraz islamistickou republikou, ľutujem, že to musím povedať.
TONY JONES: Daniel Pipes, môžem vás na chvíľku prerušiť. Nerozbúchalo sa vám srdce, ani na moment, keď ste videli státisíce mladých ľudí na uliciach v Káhire, Tunisku, demonštrantov za demokraciu v Sýrii a na ďalších miestach?
DANIEL PIPES: Rozhodne. Rozhodne. Nemyslím si, že tam je – poukázali ste však na niečo veľmi dôležité, na skutočnosť, že to, čo sme videli v roku 2011 znamená, že tu skutočne existuje duch demokracie. V skutočnosti je tam frakcia, ktorá chce demokraciu a zatiaľ, kým je dnes ešte ďaleko od koridorov moci, mám nádej, a ako ste Dough naznačili vy, že sa tam objaví islamská demokracia a títo ľudia na námestí Tahír a inde budú jej kľúčovými elementami. Rozhodne.
TONY JONES: Okay. Prišla nám otázka, takže chvíľku počkajte, idem si ju len vypočuť na druhú stranu panela a vrátim sa k vám. Suelette Dreyfus, vy, ako viem, máte spojenie s WikiLeaks. WikiLeaks nepreberá príliš mnoho zodpovednosti, ale ohlásila určitú zodpovednosť za demonštrácie v Tunisku.
SUELETTE DREYFUS: Áno, takže šéfredaktor Julian Assange a ja sme spoluautormi knihy. Som optimistická. Viete, ja nemôžem mať pesimistický názor. Myslím si, že je tu nádej. Myslím že také obrazy, viete, mladých ľudí, dobývajúcich tajné policajné archívy v Egypte a kričiacich s takou silou, ako ste videli, keď bolo oslobodené východné Nemecko, otvorili spisy a uskutočnili to, o čom dúfam, že je predzvesťou vecí, ktoré prídu. Myslím že rozdiel medzi dneškom a tým, čo bolo predtým, spočíva v tom, že máte Twitter. Máte sociálne médiá. Tieto majú vplyv a viem na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí jednajú s novinármi a ďalšími zainteresovanými, bloggermi ďalšími z Tuniska, že očakávajú právnu reformu a je tam šanca – a sú tomu naklonení. Viete, keď sa pozriete na posun smerom k nášmu západnému štýlu demokracie, ak na to dokonca budete pozerať ako na logický záver, ako na posun spektra, a poviete, že tu nenastal takýto pohyb, vôbec žiadny posun, myslím, že by to nebola pravda..
TONY JONES: Nick Minchin?
NICK MINCHIN: Áno, tí z nás, ktorí bojujú za liberálnu demokraciu, majú samozrejme radosť z toho, keď vidia, čo sa udialo na Blízkom východe, ale ako konzervativista musím povedať, že sa to netýka mňa a myslím, že je to tiež to, z čoho vychádza Daniel, že ide o to, kto sa zmocní vlády? Myslím, že nič nebude lepšie, než koniec Kaddáfiho, ale kto presne sa chystá prevziať Líbyu?
TONY JONES: Pokúšam sa porozumieť tomu, čo myslíte pod tým 'ako konzervativista'. Mám tým na mysli, argumentovali by konzervativisti, že by mal byť zachovaný status quo?
NICK MINCHIN: Nie, konzervativisti nemajú radi autoritárskych diktátorov, ani anarchiu, a ide tu o to, že ak nahradíme jeden diktátorský režim iným, alebo úplnou anarchiou, budú na tom ľudia lepšie? Budeme v každom prípade naklonení konečnému výsledku, aký by sme radi videli, akým je liberálna demokracia v týchto krajinách?
TONY JONES: Je to argument pre to, že ak poznáte diktátora, podržíte ho?
NICK MINCHIN: Je to tak – ako som povedal, nikto nemá rád distátorstvo, ale bohužiaľ sú tu aj horšie veci, než nezhubné diktátorstvo.
HANIFA DEEN: Ale keby boli priateľmi USA, nenazývali by ich režimami, atď. Potom by boli našimi spojencami.
DANIEL PIPES: Nikto z nich by nebol priateľom USA. Nikto. Nikto z nich by nebol naším spojencom. Nikto z nich by nebol priateľom.
TONY JONES: Dovoľte mi prerušiť našu panelovú diskusiu na pár otázok. Vrátime sa o chvíľku. Práve sme dostali otázku od Barryho McCurdie.
Arabská jar a Izrael
BARRY MCCURDIE: Moja otázka je pre Hanifu Deen. Myslíte si, že skutočnou príčinou takzvanej "Arabskej jari" sú obyvatelia arabských krajín, ktorých sa to týka a ktorí pozorujú demokratický Izrael a západné demokracie, vidia, ako žijeme, vidia, že boli zavádzaní svojimi náboženskými a politickými vodcami, ktorí roky démonizovali Izrael aj Západ?
HANIFA DEEN: Nemyslím si, že Izrael je modelom demokracie kvôli tomu, čo sa udialo nedávno. Nie, vôbec si to nemyslím. Myslím si však, že úplným procesom vzdelávania, úplným spontánnym postupom sociálnych médií, ľudia, pohybujúci sa vo svojich krajinách sem a tam
, unavení problémami, domácimi problémami, nezamestanosťou, stúpajúcimi nákladmi, atď. sa pozrú okolo seba a povedia si: "Toto možno zlepšiť. Môžeme to robiť lepšie," a toto je nádejou a optimizmom, ktoré si prinášajú. V skutočnosti ale neverím, že Izrael bol pre tieto krajiny ideálnym modelom alebo modelom demokracie.
DANIEL PIPES: Pre liberálov určite je. Pre ľudí z námestia Tahrír je modelom Izraela: ekonomický rast, kreativita, úspechy v hudbe, vojenská obratnosť, je to veľmi silný model.
HANIFA DEEN: Pre mňa to znie tak trochu ako rozprávka.
DANIEL PIPES: Nechápete to - nechápete...
HANIFA DEEN: Nie, rozumiem tomu, čo hovoríte.
DANIEL PIPES: Nechápete realitu. Nechápete ju.
HANIFA DEEN: To je výmysel.
DANIEL PIPES: Výmysel. Mali by ste trošku viac študovať.
TONY JONES: Dostali sme ďalšiu otázku – áno, viem, že sme dostali niekoľko otázok od poslucháčov. Prejdime rýchlo k Georgovi Abrahamovi, ktorá súvisí s tým, o čom sme práve hovorili.
Islam a demokracia
GEORGE ABRAHAM: Otázka je pre Hanifu Deen. Môžete kategoricky trvať na tom, že intelektuáli majú, alebo môžu mať skutočný vplyv na islamské záležitosti svojím vzorom? Vychádzajúc zo svoho čítania Koránu sa zdá byť islam neschopný prijať akúkoľvek zmenu? Môže islam vôbec prijať demokraciu?
HANIFA DEEN: Áno, myslím si, že islam môže prijať demokraciu. Myslím najmä, že sme vo fáze, keď v diaspore množsta európskych krajín a Austrálii ľudia diskutujú o problémoch. Muži a ženy diskutujú o problémoch, sledujú liberálne stvárnenia a interpretácie. Nie som z toho pesimistická. Rozumiem tomu tak, že to, čo sa deje, je proces zmeny, najmä v diaspore moslimov.
TONY JONES: Nick Minchin.
NICK MINCHIN: No, ja sa len čudujem – rád by som položil otázku, či môže islamský štát skutočne urobiť tento krok k separácii cirkvi a štátu, ktorý je základom fungujúcej demokracie? A myslím, že to je vec, ktorá sa ma týka, ako aj každého, kto nie je expertom na islam a islamizmus, lebo podľa mojich pozorovaní je pre islamské štáty urobiť takýto základný prelom a potom zaviesť čistú demokraciu, tou najťažšou vecou. Ak ma ubezpečíte, že je tomu tak...
TONY JONES: Spýtajme sa Daniela Pipesa, pretože urobiť takýto krok bolo veľmi ťažké pre Ameriku.
DANIEL PIPES: Áno? Pokiaľ viem, pre Ameriku nie.
TONY JONES: Myslím tým, že veľkým problémom naďalej zostávajú modlitby na školách, postoje k interrupciám sú silno spojené s politickými líniami a je tu mnoho ľudí z hnutia Tea Party, ktorí by chceli dikoázať, že prezident je moslimom.
DANIEL PIPES: To sú voliči. Predložili ste tu mnoho otázok, ale dovoľte mi povedať...
TONY JONES: Len uvediem pár príkladov..
DOUG CAMERON: Myslel som, že to chcel urobiť aj Daniel.
DANIEL PIPES: Voliči prichádzajú k volebným urnám s postojom utvoreným náboženstvom. Je to veľmi odlišné od toho, ak máte náboženstvo a štát ako jeden celok. Máme prvý dodatok, ktorý, ako si myslím, je starší než táto krajina, ktorý platil po dve storočia a ktoý bol mimoriadne účinný. Takže nechajme Spojené štáty bokom. Aby som odpovedal na otázku islamu a demokracie, myslím si, že je chybou považovať islam za statickú entitu. Rovnako ako kresťanstvo a judaizmus a ďalšie náboženstvá sa v priebehu storočí, dokonca tisícročí zmenili, tak aj islam. A za mojej vlastnej kariéry som pozoroval islam – dovoľte mi povedať to zjednodušene, upadať, stávať sa akoby stredovekým a nepoddajnejším, ak bolo možné to, že sa zhoršoval, môže sa aj zlepšiť, povedané len tak nahrubo, a môže sa stať demokratickým, áno. Nie je tu nič, čo by to zastavilo. Alebo slovami môjho obľúbeného filozofa, egyptského filozofa, ktorý povedal, že Korán je ako supermarket, môžete si z neho vybrať to, čo chcete a myslím, že to je správne. Islam je tým, čo z neho urobia moslimovia.
TONY JONES: Náhodou, nehovoril som, že v Amerike nie je oddelenie cirkvi od štátu, len to, že s tým zápasíte. Vypočujme si Douga Camerona.
DOUG CAMERON: Pozrite, myslím si, že problém Izraela a Palestíny je obrovský, pokiaľ ide o snahy dosiahnuť svetový mier. Myslím, že Izrael mal pri budovaní izraelského štátu v priebehu rokov masívnu podporu svetovej komunity, s tým však, myslím si, prichádza zodpovednosť. A nemyslím si, že operácia "Cast Lead", s použitím fosforových bômb na deti je signálom demokracie. Nemyslím si, že signálom demokracie je demolovanie infraštruktúry Palestíny. Myslím, že tu sa dostávame k určitej rovnováhe.
TONY JONES: Daniel Pipes, pravdepodobne na to chcete odpovedať?
DANIEL PIPES: Izrael bol už od svojho včasného vzniku, odo dňa, keď 15. mája 1948 vznikol, vystavovaný útokom, vojenským, demografickým, ekonomickým, ideologickým, atď. Jeho susedia naňho po viac ako šesť desaťročí útočili. Izraelčania musia pomocou sily odpovedať. Robia to vždy dokonale a vždy spôsobom, aký by ste si priali? Nie, určite nerobia, ale sú pod nátlakom. Preto si myslím, že by ste mali radšej smerovať svoj záujem na Palestínu a ďalších, ktorí neustále napadajú Izrael.
DOUG CAMERON: To však neospravedlňuje – nie, neospravedlňuje barbarskú odpoveď.
DANIEL PIPES: Ale, vyzerá to, že sa to stalo len pár dní pred tým, ako boli zabití ôsmi Izraelčania a vojaci, ktorí ich sprevádzali ako ochrana.
DOUG CAMERON: isteže.
DANIEL PIPES: A Izraelčania odpovedali zabitím 15 Palestínčanov. Kde sa nachádza barbarstvo? Je v zabíjaní ľudí v autobuse, alebo v odpovedi a snahe brániť krajinu?
DOUG CAMERON: Myslím, že na oboch stranách..
DANIEL PIPES: Myslím, že položiť túto otázku sa rovná odpovedať na ňu.
DOUG CAMERON: Myslím, že na oboch stranách.
DANIEL PIPES: Ja si to nemyslím.
DOUG CAMERON: A myslím, že na oboch stranách je veľká zodpovednosť...
DANIEL PIPES: Ale prečo – ale prečo nastoľujete len Izrael? Prečo nehovoríte o palestínskych útočníkoch na Izrael?
DOUG CAMERON: Pretože som bral do úvahy to, o čom ste písali, a viem, aký ste v tejto otázke zaujatý.
DANIEL PIPES: To sa netýkalo mňa. Počkajte chvíľku. Počkajte chvíľku. Toto bola otázka pre...
TONY JONES: Len vydržte. Máme tu práve ďalšieho, kto chce položiť otázku. Áno, prosím.
POSLUCHÁČ: Moja otázka je pre pána Pipesa. V južnom Libanone som mal počas izraelského náletu sedem príbuzných. Samozrejme to začal Hizballáh tým, že uniesol Shalita. Ale myslíte si, že izraelská odpoveď, pri ktorej boli zabité tisícky civilistov, najmä detí v južnom Libanone, je ospravedlniteľná? Ako môžete vy, alebo ako môžem ja sympatizovať s Izraelom? Vysvetlite mi to prosím vás práve teraz, niekto, kto stratil šesť členov rodiny, s tým nemá nič spoločné? Povedzte mi, ako môžem mať pochopenie pre vás a vaše dôvody?
DANIEL PIPES: Som rád, že beriete do úvahy, že táto vojna začala v roku 2006 kvôli tomu, že dvaja izraelskí vojaci...
POSLUCHÁČ: Isteže áno.
DANIEL PIPES: ...nie Gilad Shalit, ale unesení boli dvaja vojaci.
POSLUCHÁČ: Dvaja vojaci a zahynulo tisíc civilistov.
DANIEL PIPES: A ja, pre zmenu, súhlasím s vami, že odpoveď Izraela bola jednou z tých, akú som videl nerád, a ako som už povedal predtým, odpovede Izraela nie sú vždy také, aké by ste vy, Doug alebo ja radi videli. Je to vojnová hmla. Neverím, že Izraelčania chceli zabiť niektorého z civilistov, vrátane vašich príbuzných. Pokúšali sa brániť samých seba a pokúšali sa brániť seba útokom na tých, ktorí útočili na nich. Mali vždy úspech? Nie. A viete, jednou z príčin, prečo nedosiahli úspech bolo, že to bolo kvôli Hamasu, Hizballáhu a ďalším útočníkom na Izrael, ktorí sa špecificky a zámerne skrývali medzi civilistami, takže vaši príbuzní boli zabití a veľká časť bremena za túto morálnu zodpovednosť spočíva na tých, ktorí sa medzi nimi ukrývajú, a nie na tých, ktorí sa snažia chrániť samých seba. Takže keď hovorím, že nie všetko, čo robí Izrael je správne, myslím tým, že bremeno – morálne bremeno nesie Hamas a Hizballáh.
TONY JONES: Tesne predtým, ako som počul koniec tejto diskusie, sa prihlásil ďalší poslucháč. Prosím pane, položte otázku.
AUDIENCE MEMBER: Tony, chcem ju položiť Doughovi. Doug, nepovedali by ste, že Izrael je rovnako ako Južná Afrika štátom apartaidu, z minúty na minútu podobný. Mám právo si myslieť, že v spôsobe, akým zaobchádzajú s Palestínčanmi? Nehovorím však, že sa tak správajú všetci Izraelčania.
TONY JONES: Okay, budeme to brať ako poznámku. Chcel by som vedieť názor Suelette Dreyfus na to, o čom sme hovorili.
SUELETTE DREYFUS: Sledujem diskusiu a som ňou zaujatá. Jedna z vecí, na ktorú Doug správne poukázal je množstvo finančných prostriedkov poskytnutých na podporu Izraela počas jeho existencie a myslím si, že ak má Daniel pravdu, že má model demokracie, nemožno pochybovať o tom, že tieto financie zo Spojených štátov a ďalších krajín ju pomohli vybudovať. Takže teraz, keď vidíme udalosti Arabskej jari, ktoré sa dejú s takým zápalom ľudí, môžeme dúfať, že tieto finančné prostriedky môžu byť odobraté späť z dobre zavedenej demokracie v Izraeli a prevedené na budovanie občianskej spoločnosti v týchto arabských krajinách.
TONY JONES: Nick Minchin?
NICK MINCHIN: No, pozrite sa, chcem povedať, že mám libanonských príbuzných a chápem postoj, že džentlmen tu je názoru, a má pravdu, že je to najproblémovejší, najnáročnejší región na svete s výnimkou Severnej Kórei, predpokladám. Vráťme sa však k názoru, ktorý uviedol Doug, musíte chápať, že Izrael sa tam nachádza v regióne s krajinami, ako Irán, vyslovujúcimi sa za vyhladenie Izraela. Vymazať ho – ako viete, hovorí iránsky vodca – vymazať ho z tváre sveta. Teraz, viete...
TONY JONES: Myslím že to je to, čo uviedol Daniel.
NICK MINCHIN: Áno, pozrite, správne alebo nie, máme Izrael. Svet stvoril Izrael ako krajinu pre židovský národ. Bol to vynikajúci úspech. Nemožno pochybovať o tom, že bola stvorená krajina z ničoho od roku 1949, jedna z najvýnimočnejších. A ja som bol ministrom pre vedu a stretol som sa s mimoriadnymi vedeckými kapacitami tejto krajiny. Je strojcom blahobytu. Je jedinou demokraciou v regióne. Ak tu však máme iné krajiny, ktoré ho chcú vymazať, teroristické skupiny, ktoré ho chcú vymazať, bojuje za svoje prežitie. Teraz musíme hľadať dve riešenia. Myslím, že svet smerom k tomu pracuje. Musíme urobiť túto prácu a myslím, že to musia urobiť obe strany, skutočne prispieť, aby sa to uskutočnilo. …
Barack Obama moslimom?
TONY JONES: Môžem vás prerušiť? Ozval sa nám Michael Fullilove, ktorého otázka sa týka intenzity politiky v Spojených štátoch: "Verí Daniel Pipes ešte stále, že Barack Obama bol niekedy moslimom?"
DANIEL PIPES: Isteže. Isteže. Je tu mnoho – nie, dovoľte mi začať znovu. Neviem, čomu sa smejete. Rád by som vyjasnil, že nehovorím, že je moslim. Hovorím, že bol moslimom. Je tu dostatok dôkazov počnúc jeho otcom, ďalej jeho nevlastným otcom, o tom, že navštevoval mešitu, že chodil do triedy, kde sa vyučuje Korán, až, podľa výpovede jeho sestry po skutočnosť, že pozná islamské modlitby.
SUELETTE DREYFUS: Keď mal šesť rokov.
DANIEL PIPES: Presne. Naprosto správne.
SUELETTE DREYFUS: Kto riadil jeho život, keď mal šesť rokov?
DANIEL PIPES: Prepáčte mi, otázka znela, či vyrastal ako moslim? A ja hovorím, že áno, vyrastal.
DOUG CAMERON: Bol to problém?
DANIEL PIPES: Ja nehovorím, že je to problém.
DOUG CAMERON: To je dobre.
DANIEL PIPES: Hovorím, že problémom je skutočnosť, že to popiera a že klame o svojom náboženskom vyznaní v detstve.
TONY JONES: Suelette.
DANIEL PIPES: To pre mňa predstavuje problém.
TONY JONES: Okay, odpovie na to Suelette Dreyfus.
SUELETTE DREYFUS: Myslím si, že je to len umelá zámienka, ako hádzať na Baracka Obamu blato, pretože je na opačnej strane politickej bariéry.
DANIEL PIPES: Nepovedal som, že je niečo zlé na tom, že bol moslimom.
SUELETTE DREYFUS: To, ako argumentujete, je puntičkárske a argumentovali ste tak vo svojich esejách.
DANIEL PIPES: Prepáčte.
SUELETTE DREYFUS: je to puntičkárske a skutočnosť je taká, ako viete, že Barack Obama chodieva v nedeľu do nostola.
DANIEL PIPES: Súhlasím.
SUELETTE DREYFUS: Vysvetľuje to veľmi jasne. Viete, je kresťanom. To je jeho náboženské vyznanie a v skutočnosti, keď mal šesť rokov a mal ísť do školy v Indonézii, odpovede zaškrtávala jeho matka. Myslím, že je to len podpichovanie.
DANIEL PIPES: Aha, chápem...
TONY JONES: Môžem položiť rýchlu otázku?
DANIEL PIPES: Neviem, čoho sa to týka...
TONY JONES: Len kratučkú otázku.
DANIEL PIPES: Áno.
TONY JONES: Máte nejaký problém s tým, že kresťanskí fundamentalisti nás presviedčajú, že Ježiš bol žid?
DANIEL PIPES: Nepochopil som, prečo sa tomu bránite. Obšírne som o tom písal. Existuje o tom množstvo dôkazov. Nazývate to pedantizmom. Dávate tomu rôzne názvy, ale skutočnosťou je, že sa narodil a vyrástol ako moslim. Nie je na tom nič zlého. Problémom pre mňa je, že to popiera. Vyslovene verejne vyhlasuje "Nikdy som nebol moslimom" i keď sú naprosto jasné dôkazy, že sa narodil a vyrastal ako moslim. Potom konvertoval na kresťanskú vieru, fajn. Mám však problém s jeho klamaním o niečom, čo bolo pre jeho náboženstvo v detstve základom.
DOUG CAMERON: Avšak v Spojených štátoch sú určite väčšie problémy než tento.
SUELETTE DREYFUS: Áno, než to, čo on ...(nezrozumiteľné)...
TONY JONES: Nemyslím si, že to niekto popiera. Poďme ďalej. Môžeme...
HANIFA DEEN: Chcem sa len spýtať Daniela, či sa potom rozhodne, či bol moslimom aj princ Charles?
DANIEL PIPES: Princ Charles je voči islamu veľmi priateľský, ale s určitosťou viem, že nie je moslimom.
HANIFA DEEN: Som si istá, že keby to počul, veľmi by ho to potešilo. …
TONY JONES: Obávam sa, že to je všetko, čo sme stihli vo vymedzenom čase. Ďakujem našim mimoriadne zaujímavým účastníkom panelovej diskusie: Nickovi Minchin, Suelette Dreyfusovej, Hanife Deen, Danielovi Pipesovi a Dougovi Cameronovi. Ďakujem veľmi pekne.
