Prvého septembra to bude presne 42 rokov, keď je vo svete najdlhšie vládnuca hlava štátu, Mu'ammar al-Qadhdhafi (presný prepis jeho mena), vládcom Líbye. V čase, keď opúšťa scénu, si jeho úbohá vláda zaslúži ocenenie.
 Keď Kaddáfí preberal moc, bol jednou z najatraktívnejších verejných osobností. |
Po prvé, mal kľúčovú úlohu pri zvyšovaní cien energií, ktoré sa začalo v roku 1972 a pokračuje až do dnešných dní. Tým, že si robí nárok na produkciu a ceny ropných produktov medzinárodných ropných spoločností, začal prenášať moc zo západných rokovacích miestností do palácov na Blízkom východe. Konkrétne možno povedať, že Kaddáfí úspešne prispel ku štvornásobnému zvýšeniu cien ropy v rokoch 1973-74.
Po druhé, Kaddáfí odštartoval to, čo bolo potom známe ako islamské obrodenie, a čo naďalej pokračuje. V čase, keď nebol nikto na to pripravený, hrdo a vyzývavo presadzoval islamské záležitosti s používaním islamského práva, vyzýval moslimov na celom svete k tomu, aby konali rovnakým spôsobom a pomáhal moslimom v sporoch s nemoslimami.
Kaddáfiho dlhú vládu možno rozdekiť do štyroch období. Prvým a najvýznamnejším je obdobie rokov 1969-86, pozostávajúce z frenetickej aktivity z jeho strany, zasahovania do záležitostí a konfliktov počnúc Severným Írskom až po južné Filipíny. Neúplný zoznam by zahŕňal takmer ochromenie kampane na znovuzvolenie Jimmyho Cartera v roku 1980 tým, že zaplatil jeho bratovi Billymu; deklarovanie politického zväzku so Sýriou; vojenskú pomoc Iránu proti Iraku; ohrozovanie ropného prieskumu Malty v sporných vodách; podplácanie cyperskej vlády, aby súhlasila s vysielaním líbyjského rádiového vyslielača; vyslanie vojenských jednotiek do južného Čadu, aby kontrolovali krajinu a zjednotili ju s Líbyou; a pomoc moslimským skupinám v Nigérii, ktorých násile za sebou zanechalo viac ako 100 mŕtvych.
Tieto snahy však nikam neviedli. Vo svojom hodnotení z roku 1981 som napísal: "Ani jeden z Kaddáfiho pokusov o štátny prevrat nezvrhol Kaddáfiho vládu, žiadna z rebélií nebola úspešná, žiadni separatisti nevytvorili nový štát, žiadna teroristická kampaň nezlomila odpor národa, nebol realizovaný žiadny plán zjednotenia a žiadna krajina okrem Líbye nenasledovaka 'tretiu teóriu.' Kaddáfí zožal nepriateľstvo a deštrukciu bez toho, že by dosiahol ktorýkoľvek zo svojich cieľov. Väčšiu márnosť si len ťažko možno predstaviť."
 Symbolickým pre úpadok Kaddáfiho režimu nakoniec bolo, že sa stal najškaredšou verejnou osobnosťou. |
Tretia etapa sa začala v roku 2002, keď skrotený Kaddáfí zaplatil odškodné za rolu, ktorú hrala Líbya v roku 1988 pri zostrelení lietadla Pan Am a vzdal svoje nukleárne ambície. A hoci základy jeho režimu zostávajú, stal sa personou grata v západných krajinách, britský predseda vlády a americký minister zahraničia mu preukazujú v Líbyi rešpekt.
Štvrtá a posledná éra začala začiatkom tohto roka rebéliou v Benghází, keď sa ustupujúci Kaddáfí vrátil k explicitnej brutalite svojej počiatočnej vlády, odsunul starostlivo budovaný imidž niekoho, kto venuje pozornosť medzinárodným očakávaniam. V rovnováhe s jeho režimom sa dostávajú do centra pozornosti jeho krutosť, sebaklam a dezilúzia, a výsledky sú ničivé, Líbyjčania vo veľkom počte odmietajú jeho samého, jeho rodinu, jeho režim a jeho dedičstvo.
Po desaťročiach útlaku a podvodov teraz Líbyjčania čelia výzve na zahodenie tohto skazeného dedičstva. Musia sa snažiť oslobodiť od paranoje, skazenosti a znetvorenia. Andrew Solomon z New Yorker sumarizuje tento problém nasledovne: Líbyjčania "sa môžu zotaviť z Kaddáfiho sprenevery a brutality, ale bude trvať dlho, kým zanikne falošnosť života Veľkej socialistickej ľudovej líbyjskej arabskej džamahírie."
Naozaj bude.
