S bubnami a trumpetami vydal Biely dom začiatkom augusta politický dokument o metódach prevencie proti terorizmu, pripravovaný po dobu dvoch rokov. Dokument, osobne podpísaný Barackom Obamom a rétoricky vychvaľujúci "silu komunít" a potrebu "zvyšovania nášho pochopenia hrozby predstavovanej násilným extrémizmom," pôsobí ako anestetikum.
Pod týmto chlácholením však spočíva kontraproduktívny a nebezpečný prístup ku kontraterorizmu. Význam tohto dokumentu spočíva v tom, že pevne stojí na zlej strane troch odlišných diskusií o kontraterorizme, so zodpovednou pravicou (a zopár rozumnými liberálmi) na jednej strane a multikulturistami na strane druhej.
Prvá diskusia sa týka podstaty problému. Zodpovedná pravica poukazuje na obrovskú hrozbu, islamizmus, celosvetové ideologické hnutie, ktoré motivovalo už 23 000 teroristických útokov na celom svete od 11. septembra. Islamisti popierajú, že ich ideológia rozsieva násilie, a týchto 23 000 útokov označujú za prácu kriminálnikov, šialených alebo pomýlených moslimov. Ľavičiari na Západe a multikulturalisti sa zhodujú, a vynášajú svoje ohromujúce kádre, kreativitu, finančné prostriedky a inštitúcie na podporu popierania zodpovednosti islamistov.
Rozprava, ktorá sa uskutočnila tohto roku v Snemovni reprezentantov Spojených štátov, ilustruje tento rozdiel. Peter King (republikán za New York), predseda Výboru pre vnútornú bezpečnosť trval na tom, aby sa s moslimami zachádzalo výlučne radikálne. Predstaviteľ demokratov Bennie Thompson z Mississippi uviedol výnimku poznámkou, že "sú tu rôznorodé domáce extrémistické skupiny, ktoré sú v Spojených štátoch rozšírené viac než islamistickí extrémisti, vrátane neonacistov, environmentálnych extrémistov, skupín zameraných proti daniam, a ďalších." Požadoval, aby rozprava obsahovala vyšetrovanie domácich extrémistických skupín na širšej základni, bez ohľadu na ich prípadnú ideologickú podporu."
King túto požiadavku odmieta, oponujúc, že "Hoci v našej histórii bolo mnoho extrémistických skupín a náhodilých činov politického násilia, útoky al-Kájdy 11. septembra a neustále hrozby nášmu národu zo strany islamského džihádu boli jednoznačne diabolské a ohrozovali bezpečnosť Ameriky."
 Peter King (vľavo) and Bennie Thompson (vpravo) symbolizujú rozdiel v programe kontrateroristickej politiky. |
Druhá debata sa týka toho, ako identifikovať nepriateľa. Pravica a zodpovedné strany vo všeobecnosti hovoria o islamizme, džiháde a terorizme; a tak správa Policajného oddelenia mesta New York z roku 2007, Radicalization in the West: The Homegrown Threat, (Radikalizácia na Západe: Narastajúca domáca hrozba) hovorí v prvom rade o "hrozbe zo strany terorizmu na báze islamu." Islamisti a ich spojenci hovoria o všeličom inom – o násilnom extrémizme, Associated Networks (skrátene aj AQAN), mimoriadnych zámorských operáciách, katastrofách zapríčinených ľudským faktorom a (mojom obľúbenom) a "globálnom boji za bezpečnosť a pokrok." Multikulturalistické sily urobili hlboké rušivé zásahy: Americké miinisterstvo obrany prešetrovalo besnenie Maj. Nidala Hasana v pevnosti Ft. Hood v roku 2009, pri ktorom zabil 14 osôb a v jeho správe Protecting the Force, (Ochrana armády) sa nikdy nehovorilo o mene teroristu alebo sa nepotvrdila jeho zrejmá islamistická motivácia.
Tretia debata sa týka adekvátnej odpovede. Islamisticko-ľavičiarsko-multikulturálny dav nachádza riešenie v partnerskom vzťahu s moslimami, súčasne so zdôrazňovaním občianskych práv, spravodlivého procesu, žiadnej diskriminácie, goodwillu a vyhýbaní sa reakciám odporu. Zodpovedná pravica s týmito cieľmi súhlasí, ale považuje ich za pridružené k plnému rozsahu vojenských a právnych metód presadzovania, ako je zbieranie informácií spravodajskými službami, uväznenie, dlhodobé zadržanie, vyhlásenie rozsudku, deportácia, trestné stíhamie a uväznenie.
K týmto trom diskusiám sa batolí chabo napísaná, zle organizovaná správa Bieleho domu v obsahujúca 4 600 slov, vehementne obhajujúca islamisticko/ľavičiarsko/multikulturakistickú pozíciu.
- Podstata problému? "neonacistické a ďalšie antisemitské nenávistné skupiny, radikálni zástancovia rasovej nadradenosti a medzinárodné a domáce teroristické skupiny."
- Meno nepriateľa? Dokument samotný sa nikdy nezmieňuje o islamizme. Jeho názov, Empowering Local Partners to Prevent Violent Extremism in the United States, (posilnenie lokálnych partnerov na zabránenie násilnému extrémizmu v Spojených štátoch) sa vyhýba akejkoľvek zmienke o terorizme.
- Vhodná odpoveď? "Rovnako ako sme odpovedali na otázky bezpečnosti spoločnosti [ako je násilie gangov, strieľanie na školách, drogy a zločiny z nenávisti] prostredníctvom partnerstva a sietí vládnych predstaviteľov, úradov starostu, organizácií presadzujúcich dodržiavanie zákona, komunitných organizácií a činiteľov z privátneho sektora, musíme vyjadriť radikálny postup odpovede na násilie a regrutovanie sa teroristov prostredníctvom podobných vzťahov a využívať niektoré z podobných nástrojov a riešení."
Zvyšovanie otázok bezpečnosti spoločnosti odhaľuje závažné koncepčné nedostatky, ktoré Los Angeles Times odmieta ako "nepravdepodobné." Správa oceňuje "Súhrnný model gangov" Ministerstva spravodlivosti a považuje ho za flexibilný rámec, ktorý "zredukoval vážne trestné činy spojené s gangami." Dobrá správa pre boj proti gangom! Ale gangy sú kriminálnou záležitosťou a islamistické násilie je ideologickou vojnou. Členmi gangov sú gangstri, islamisti sú fanatici. Ich porovnávanie skresľuje problém. Áno, obaja vyvíjajú násilie, avšak používať techniku vhodnú pre jednu skupinu u tej druhej je ako žiadať cukrára, aby radil hasičom.
Osamelá veta v Posilnení, ktorá priznáva nebezpečenstvo islamizmu fixované na jednu malú skupinu, začína slovami, že "al-Kájda a jej stúpenci a prívrženci predstavujú prvotriednu teroristckú hrozbu pre našu krajinu." Ignoruje to 99 percent islamistického hnutia, ktoré nie je v spojení s al-Kájdou, ako napríklad wahábistické hnutie, Moslimské bratstvo, Hizb ut-Tahrir, iránsku vládu, Hamas, Hizballáh, Jamaat ul-Fuqra, nehovoriac o takzvaných osamelých vlkoch. Sue Myrick (republikán zo Severnej Karolíny) správne poznamenáva, že politický dokument "prináša viac otázok … než odpovedí."
Intelektuálne korene Posilnenia siahajú späť k iniciatíve Georga Sorosa založenej v roku 2004, Promising Practices Guide: Developing Partnerships Between Law Enforcement and American Muslim, Arab, and Sikh Communities ( Príručka sľubných postupov: Vytváranie partnerstva medzi orgánmi presadzujúcimi právo a americkými moslimskými, arabskými komunitami a komunitami sikhov), ktorú napísali Deborah A. Ramirez, Sasha Cohen O'Connell a Rabia Zafar. Títo autori jasne vyjadrili svoj názor: "Najnebezpečnejšie hrozby v tejto vojne [proti terorizmu] sú zakorenené v úspešnej propagácii hnevu a strachu nasmerované na neznáme kultúry a ľudí. " Najnebezpečnejšou hrozbou, hovoria, nie je islamistický teror, s tisíckami svojich mŕtvych, ale predpokladané rozšírenie predsudkov Američanov proti menšinám. Ako som zistil v roku 2004, "Príručka samotná môže predstavovať pomoc pri kontraterorizme, ale jej skutočným účelom je odvedenie pozornosti od otázok národnej bezpečnosti k privilegovaným vybraným komunitám."
Kým dokument neobjektívne zdôrazňuje hodnoty americkej ústavy a potrebu partnerského vzťahu s moslimami, nehovorí ani slovo o potrebe rozlišovania medzi islamistami a anti-islamistickými moslimami. Posilnenie uznáva deprimujúcu skutočnosť, že islamisti dominujú organizovanému americko-moslimskému vedeniu, a svoje ciele zdieľajú skôr s teroristami, než s kontrateroristami. Republikán King správne vyjadruje svoje obavy, že dokument Bieleho domu odsudzuje "legitímnu kritiku určitých radikálnych organizácií alebo elementov z moslimsko-americkej komunity, "je to niečo, čo naliehavo potrebuje odlíšenie nepriateľa od priateľa.
Obamova administratíva je ochotná byť partnerom moslimov, ktorí odmietajú ústavný poriadok, ako ukazujú nadšené odpovede islamistických organizácií na tento dokument. Rada pre americko-islamské vzťahy, čelná organizácia podporujúca terorizmus, ho ocenila ako "objektívny a holistický," a podobne zmýšľajúca Rada pre moslimské verejné záležitosti ho považuje za "veľmi užitočný."
Naopak, Melvin Bledsoe, otec Carlosa Bledsoa, ktorý konvertoval na islam, a v roku 2009 zastrelil vojaka vo vojenskom náborovom centre v Little Rock, Arkansas, sa k správe vyjadruje: "Ak budeme tancovať okolo otázky, nikdy to problém nevyrieši." Ed Husain z Rady pre vzťahy so zahraničím ju odmieta so slovami "znepokojujúco málo" a primárne určená, "aby neurazila moslimov."
Stručne povedané, organizácia spojená s teroristami je nadšená predstieranou kontra-teroristickou politikou administratívy, zatiaľ čo trúchliaci otec teroristu ju opovžlivo odmieta. To hovorí za všetko.
Čo teraz so zachovaním okrajovej štúdie národnej politiky? Neexistujú žiadne zjednodušenia: Tí, ktorí chcú pravú politiku kontraterorizmu, musia pracovať tak, aby odstránili Ľavicu a multikulturakistov z vlády.
