ALI MOORE, MODERÁTORKA: Americký spisovateľ a často kontroverzný komentátor Daniel Pipes je prezidentom Middle East Forum a hosťujúcim vedeckým pracovníkom na Hooverovom inštitúte Stanfordskej univerzity. V súčasnej dobe je v Austrálii ako hosť Rady pre austrálsko-izraelské a židovské záležitosti. Pred krátkou dobou sa so mnou spojil v našom štúdiu v Brisbane. Daniel Pipes, vitajte v Lateline.
DANIEL PIPES, KOMENTÁTOR NA PROBLEMATIKU BLÍZKEHO VÝCHODU: Ďakujem.
ALI MOORE: Ak je to možné, poďme rovno k nočným útokom v Izraeli. Hamas odmieta zodpovednosť, ale Izrael podnikol letecké útoky nad Pásmom Gazy, a Hamas sľubuje pomstu. Pozeráme sa teraz na potenciálnu vážnu vojenskú eskaláciu medzi Hamasom a Izraeom?
DANIEL PIPES: Rozhodne. A má to aj ďalšie komplikácie, pretože prvýkrát po mnohých rokoch sa zdá byť Sinajský polostrov, ktorý sa nachádza vedľa Izraela, anarchickým. A zdá sa, že egyptská vláda to plne nekotroluje. Takže by to mohol byť prvý z mnohých útokov, možno z Gazy, možno zo samotného Sinaja, možno od Hamasu, možno od iných skupín. Je tu teda potenciál pre omnoho viac problémov.
ALI MOORE: Výborne, izraelský premiér Benjamin Netanjahu hovorí, že bola narušená suverenita Izraela, a Izrael v súlade s tým odpovie; čo to znamená pre vzťahy s Egyptom?
DANIEL PIPES: Takže, Egypt je teraz v štádiu prechodu. Husní Mubarak, ktorý vládne v krajine už 30 rokov, bol vo februári zvrhnutý inými vojenskými lídrami. A teraz je tam iný vojenský líder Tantawi, ktorý v skutočnosti v krajine vládne. Nevieme o ňom ešte mnoho, je pri moci len pol roka, aby sme mohli povedať, či skutočne plánuje veľké zmeny vo vzťahoch s Izraelom, alebo nie? Mám o tom skôr pochybnostiI. Nechce kontrolovať Sinajský polostrov? Myslím, že áno. Takže vidím skôr kontinuitu než zmeny. Je to však nepochybne zmena a uvidíme, nakoľko dôležitá bude. Obávam sa, že by to mohlo naznačovať, že Egypťania v skutočnosti nechcú vchádzať do niečoho, čo prevezme kontrolu nad ich vlastným teritóriom.
ALI MOORE: A samozrejme, Egypt bol rozhodujúci pre bezpečnosť Izraela, také tri, štyri desaťročia?
DANIEL PIPES: Správne, v roku 1979 bola medzi Izraelom a Egyptom uzatvorená mierová zmluva.
ALI MOORE: Takže, čo si myslíte, že sa stane teraz?
DANIEL PIPES: Ako som už povedal, Egypt je v období prechodu a my, svet a Egypťania, stále sledujeme, čo sa deje v Egypte. Ako som už naznačil, myslím si, že je tu viac kontinuity než zmien. Myslím si, že pravdepodobne príde zákrok, prípadne zo strany Egypťannov, ale zatiaľ to môže byť zdrojom signifikantných problémov, zdrojom vojnového stavu. Nenazval by som to, čo sa stalo teraz, terorizmom, bol to viac vojenský útok. Bola to pravidelná bitka zbraní, bolo to explozívne, bol to útok. Je to niečo novšie, takže našu cestu vidíme novým smerom.
ALI MOORE: A videli sme, že Izrael jasne odpovedal v Pásme Gazy. Avšak v širších súvislostiach, ako odpovedia na túto situáciu pozdĺž dlhých hraníc v Sinajskej púšti? Myslím si, že sú v podstate nútení odpovedať na následky alebo dozvuky Arabskej jari?
DANIEL PIPES: To, čo robia, je budovanie bezpečnostných múrov, ako to robili na Západnom brehu. Nie je to ukončené, ale tento incident ich pohnal k tomu, aby urýchlili termín ukončenia do konca roku 2012, teda odteraz zhruba za rok. Je to divoké, neexistuje tam naozajstná bezpečnosť. A roky tam beduíni, nomádi zo Sinaja beztrestne putovali medzi Egyptom a Izraelom; pašovali, prevádzali utečencov z Afriky. Bol to incident, ktorý mohol byť očakávaný a teraz podnikajú Izraelčania kroky na ochranu, aby sa to nestalo v budúcnosti. Je to však stále ešte rok zraniteľnosti, kým bude plot dohotovený.
ALI MOORE: Vráťme sa k Sýrii. Nakoľko dôležitá je výzva na odchod prezidenta Obamu sýrskemu prezidentovi Assadovi; samozrejme spoločná, s vodcami Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka?
DANIEL PIPES: Myslím, že je dôležitá. Myslím že skutočnosť, že vodcovia týchto štyroch krajín, plus saudský vodca a mnhí arabskí vodcovia kritizovali sýrsku vládu, a teraz urobili extra krok k výzve k odchodu Bashar al-Assada, dáva sýrskemu obyvateľstvu viac nádeje, väčšie očakávania, že môžu získať pomoc od okolitého sveta.
Je to vážny krok. Nie je to úplne rovnaké, ako priama pomoc prostredníctvom armády, financií či inej podpory. Je to však vážná známka solidarity s opozíciou v Sýrii. Nie sú sami.
ALI MOORE: Očakávali by ste vôbec, že podniknú takýto mimoriadny krok, pretože možno povedať, že prezident Assad zostáva relatívne odolný voči zahraničnému tlaku, a teraz dokonca hovorí, že vojenské a policajné operácie sa skončili?
DANIEL PIPES: Áno, viem si predstaviť, že okolitý svet, veľké mocnosti, západné mocnosti, poskytnú pomoc sýrskej opozícii. Teraz je to trošku ťažké, pretože tu nie je žiadna organizácia. Viem si však predstaviť odosielanie peňazí, zbraní, možno cez Libanon, prípadne cez Turecko. Mohlo by sa to stať aj napríklad cez Irak alebo Jordánsko. Nie je to nepredstaviteľné, pretože táto konfrontácia medzi obyvateľmi a vládou pokračuje mesiac po mesiaci a stáva sa stále škaredšou a škaredšou. Áno, prezident Bashar al-Assad povedal, že operácie skončili, za posledného pol roka však povedal mnohé veci, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Nebudem očakávať, že práve táto bude pravdivá.
ALI MOORE: Naozaj tu bude pevná chuť, ako predpokladám, zainteresovať sa v takomto rozsahu? Samozrejme, Spojené štáty podali výzvu, aby Assad odstúpil, a bolo tu extrémne váhanie, či do toho vstúpiť. A samozrejme si každý veľmi dobre uvedomuje situáciu v Líbyi, ktorá trvala mesiace a mesiace, a prvotné rozhovory týžde a týždne?
DANIEL PIPES: Presne tak. Situácia v Líbyi sa oproti očakávaniam zmenila výrazne odlišným spôsobom. Treba povedať, že v Líbyi sa doteraz uskutočnilo 17 000 náletov. Teraz nevidím, že by sa niečo podobné dialo v Sýrii, ale vidím viac, ako sme videli doteraz. A treba povedať, že z pohľadu Západu nespočíva skutočná strategická dôležitosť Sýrie v tom, čo sa tu stalo, ale v skutočnosti, že sýrska vláda bola vyrovnaná, dokonca spriaznená s iránskou vládou po dobu 30 rokov. Naším hlavným problémom je iránska vláda. Ak by sýrska vláda zmenila pána, ak by padol Assadov režim, znamenalo by to výrazný úder pre Iránčanov, čo je z nášho hľadiska skutočne najdôležitejšie. V súčasnosti je teda v Sýrii v stávke mnoho.
ALI MOORE: Nezávisí to však naprosto od toho, čo bude nasledovať, ako bude vyzerať post-Assadov režim alebo post-Assadova Sýria? Práve sme hovorili o tom, čo sa stalo v Egypte, a to je krajina v prechode, nakoľko si môžete byť istý v tom, čo bude nasledovať po prezidentovi Assadovi?
DANIEL PIPES: Vôbec nemám istotu. Môže to byť niečo liberálnejšie a môže to byť aj niečo viac islamistické. A myslím, že časťou toho, v čo dúfam že Západ urobí, je pomoc liberálnym silám. Ale dokonca aj vtedy, keby to bolo islamistické, verím s určitou istotou, že tu nastane zlom vo vzťahoch s Iránskou islamskou republikou. A to je pre mňa najdôležitejšie. Čiže v prípade Sýrie sa budem radšej potýkať s tým, čo nepoznám, než s tým, čo poznám. V prípade Líbye som opatrnejší.
ALI MOORE: Chcela som však povedať, že v Sýrii je však tiež riziko sektárskej občianskej vojny?
DANIEL PIPES: Samozrejme je. Veľkou otázkou v Sýrii je, či sa to bude chápať tak, že sýrsky národ ako celok povstal proti svojej autokratickej, brutálnej vláde; alebo či ide v zásade o boj medzi sunnitskou majoritou a alawitskou minoritou, ktorá vládne v Sýrii už štyri desaťročia. V tomto čase je to otvorená otázka a nepochybne je to nebezpečné.
ALI MOORE: A ako ste povedali, v otázke Líbye ste opatrnejší?
DANIEL PIPES: V Líbyi opatrnejší, napriek skutočnosti, že sa moja vláda, vláda Spojených štátov a ďalšie, snažia v skutočnosti zbaviť Kaddáfiho už mesiace. Ja nie som za takýto jeho rýchly odchod. Nemôžem o Kaddáfim povedať nič dobré, je zlý, šialený vodca, ktorý krajine strašne ublížil. Je však izolovaným vodcom, vzhľadom na to, že ak by prevzali moc islamisti, ľudia, ktorí chcú zaviesť islamské právo, a ktorí by mali nakoniec na starosti Benghází, obávam sa, že budú v spojení s najväčším islamistickým hnutím na Blízkom východe a na celej zemeguli. A môžu byť ešte nebezpečnejší než Kaddáfí. Takže nie som natoľko nedočkavý, aby Kaddáfí odišiel, až kým nebudem vedieť, kto bude v Benghází.
ALI MOORE: Chcela som ale povedať, že lopta už bola hodená a ide dobrým pohybom, nie?
DANIEL PIPES: Áno, isteže. A terajšie dobytie Zawiye a ďalší priebeh naznačuje, že by mohlo prísť k padnutiu Kaddáfiho vlády v Tripolise. V tomto okamžiku to vyzerá skôr pravdepodobnejšie. Robím si kvôli tomu starosti.
ALI MOORE: Hovoríte, že máte obavy z toho, kto prevezme kontrolu, ale tiež ste povedali, že vaša vláda a vlády mnohých ďalších krajín teraz uznávajú rebelov ako legitímnu vládnu silu v Líbyi. V čom spočívajú vaše obavy?
DANIEL PIPES: Áno, je to veľmi nezvyklé. Podporujeme rebelov a uznali sme ich, a nevieme, o koho ide. Nevieme, koho podporujeme. Nie je to veľmi šikovná politika. Nebolo by lepšie najprv vedieť, s kým spolupracujete, pred tým, než ich začnete podporovať? Uskutočnilo sa to v návale emócií a obáv, a je to tu. Takže si myslím, že šlo o nie príliš obozretné snahy NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy) alebo západných mocností.
ALI MOORE: Čo si myslíte, s kým spolupracujú?
DANIEL PIPES: Obávam sa, že nakoniec to budú islamisti, ktorí prevezmú kontrolu.
ALI MOORE: Na základe čoho?
DANIEL PIPES: Je tu množstvo indikácií naznačujúcich, že islamisti majú v silách rebelov dôležitú úlohu, že sú opatrní, aby neukázali svoju tvár, ale keď budú mať úspech a Kaddáfí odíde, ukážu sa byť silou v pozadí rebelov. A priateľské tváre zmiznú a islamisti budú mať Líbyu pod kontrolou. Nie je to dobré smerovanie vývoja.
Radšej by som tam mal Kaddáfího než islamistov. Myslím, že je izolovanejší a nakoniec menej nebezpečný, než by boli islamisti.
ALI MOORE: Ale ako sme už povedali, lopta už bola hodená a ide dobrým pohybom k odstráneniu Kaddáfího...
DANIEL PIPES: Isteže.
ALI MOORE: ... trvá to však omnoho dlhšie, než všetci predpokladali. Daniel Pipes, ďakujem za tento dnešný večerný rozhovor pre Lateline.
DANIEL PIPES: Ďakujem.
