Pápež Benedikt XVI |
|
Tieto slová, ktoré vyslovil byzantský cisár Manuel II. Paleologus pred šiestimi storočiami dávajú podnet k trom úvahám.
Pápež Benedikt XVI. uviedol hore uvedený citát bez toho, že by ho vo svojom akademickom prejave schvaľoval alebo odsudzoval. „Viera, rozum, univerzita: Spomienky a reflexie,“ vyslovil minulý týždeň v Nemecku. Mal predstaviť jeho učenú kritiku západných koncepcií rozumu od čias osvietenstva.
Nemal však aj iné úmysly? Hlava benediktínskeho rádu, opát Notker Wolf pochopil pápežovo vyhlásenie ako „jednoznačnú narážku na (iránskeho prezidenta Mahmúda) Ahmadinedžáda.“ Vatikánsky insider uviedol pre londýnske Sunday Times, že Benedikt „sa snažil predstihnúť agresívny list iránskeho prezidenta namierený proti pontifikátu, preto citoval časť dialógu s Peržanom.“
Prvá úvaha: Benedikt ponúkol vyhýbavé komentáre, krátke prehlásenia a teraz tento nevysvetliteľný prorocký citát, neposkytol ale žiadne významné a mimoriadne potrebné vyhlásenie k tejto dôležitej téme týkajúcej sa islamu. Zostáva nám dúfať, že toto príde čoskoro.
Nech mal pápež v úmysle čokoľvek, vyvolal v moslimskom svete ľahko predvídateľnú vzburu. Religiózne a politické autority jeho prejav výrazne odsúdili, niektorí vyzývali i k násiliu.
- Vo Veľkej Británii vyzýval Anjem Choudary z Al-Ghurabaa, ktorý stál v čele demonštrácie pred Westminster Cathedral k tomu, aby sa pápež „stal subjektom kapitálneho potrestania.“
- V Iraku hrozila Armáda mudžahedínov, že „porozbíja kríže v dome psa z Ríma“ a ďalšie skupiny vyslovovali hrozby, pri ktorých tuhla krv v žilách.
- V Kuvajte vyzývala dôležitá internetová stránka k násilnej odvete voči katolíkom.
- V Somálsku náboženský líder Abubukar Hassan Malin podnecoval moslimov k tomu, aby „dopadli“ pápeža a a zabili ho „ihneď na mieste“.
- V Indii hlavný imám Syed Ahmed Bukhari vyzval moslimov k „odpovedi takým spôsobom, ktorý donúti pápeža k tomu, aby sa ospravedlnil.“
- Najvyšší predstaviteľ al-Kájdy oznámil, že „neverectvo“ a tyraniu pápeža možno zastaviť jedine rozsiahlym útokom..“
Vatikán odpovedal vytvorením mimoriadneho a bezprecedentného bezpečnostného kordónu okolo pápeža. Tento podnet vyvolal vznik násilia, a pravdepodobne bude nasledovať ďalšia vlna. Na Západnom brehu a v Pásme Gazy zaútočili na sedem kostolov, v irackej Basre na jeden kostol (čo podnietilo ironické hedlajny na na blogu „RedState“: „Pápež naznačuje, že islam je násilným náboženstvom ... Moslimovia bombardujú kostoly“). Vraždy talianskej mníšky v Somálsku a dvoch Sýrčanov v Iraku s tým pravdepodobne tiež súvisia.
Druhá úvaha: Toto nové kolo moslimských ukrutností, násilia a vrážd malo až doteraz rutinnú kvalitu. Skoršie verzie sa objavili v roku 1989 (ako odpoveď na román Salmana Rushdieho Satanské verše) a 1997 (keď americký Najvyšší súd neodstránil plastiku Mohameda), 2002 (keď Jerry Falwell nazval Mohameda teroristom), 2005 (príbeh vymysleného splachovania Koránu) a vo februári 2006 (incident s dánskymi karikatúrami).
Vedenie Vatikánu sa pokúsilo zmierniť pápežovo vyhlásenie, rovnako ako jeho odsúdenie džihádu (svätej vojny). Hovorca pápeža Federico Lombardi zo Spoločnosti Ježišovej uviedol, že pápež nemal v úmysle „interpretovať islam ako násilný ... vovnútri islamu sa nachádzajú mnohé rozdielne miesta, a sú tam mnohé miesta, ktoré nie sú násilné.“ Minister zahraničia kardinál Tarcisio Bertone naznačil, že pápež „úprimne ľutuje, že určité pasáže jeho prejavu mohli vyznieť ofenzívne voči citom veriacich moslimov.“
Potom prišiel krok, ktorý môže byť u pápeža bezprecedentný. Samotný Benedikt ponúkol akýsi druh polovičného ospravedlnenia, ktoré obľubujú tí, ktorí stoja pod tlakom. „Hlboko ľutujem kvôli reakciám niektorých krajín na niektoré časti môjho prejavu,“ hovorí sa v oficiálnom prejave Vatikánu v angličtine, „ktoré boli považované za ofenzívne voči citom moslimov. V skutočnosti šlo o citácie zo stredovekých textov, ktoré žiadnym spôsobom nevyjadrujú moje vlastné myšlienky.“
Avšak v talianskom origináli hovorí Benedikt iba sono rammaricato, čo v preklade znamená „som sklamaný“ alebo „ľutujem“.
Tretia úvaha: Moslimská vrava má cieľ: zakázať kritiku islamu kresťanmi a uvaliť tak na Západ pravidlá šarie. Ak by ľudia na Západe prijali tento ústredný princíp islamského práva, ďalšie by určite nasledovali. Zachovanie si slobody prejavu o islame preto predstavuje kritickú obranu voči zavedeniu islamského poriadku.