Čo znamená arabské slovo „džihád“?
Jedna z odpovedí prišla minulý týždeň, keď Saddám Hussein požiadal islamiských lídrov, aby vyzvali moslimov po celom svete, aby sa pridali k jeho džihádu, s cieľom poraziť „hriešnych Američanov“ v prípade ak napadnú Irak. Potom on sám pohrozil Spojeným štátom džihádom.
Ako naznačuje predchádzajúci odstavec, džihád je „svätá vojna“. Presnejšie povedané, znamená to právne záväzné úsilie spoločenstva rozšíriť územie pod vládou moslimov, na úkor území ovládaných nemoslimami.
Inými slovami, cieľom džihádu nie je priame šírenie islamskej viery, ale rozšírenie zvrchovanosti moslimskej moci (samozrejme, viera ide často hneď za zástavou). Džihád je teda svojou povahou drzo ofenzívny, s konečným cieľom dosiahnuť nadvládu moslimov na celej zemeguli.
Džihád nadobúdal v priebehu storočí dva rôzne významy. Jeden z nich bol viac, druhý menej radikálny. Prvý zastáva názor, že moslimovia, ktorí interpretujú svoju vieru odlišným spôsobom, sú bezverci a preto sú legitímnymi terčmi džihádu (to je dôvodom, prečo sa Alžírčania, Egypťania a Afgánci, podobne ako Američania a Izraelčania, stávajú tak často obeťami džihádistickej agresie). Druhý význam, spojený s mystikou, odmieta právnu definíciu džihádu ako ozbrojeného zápasu a moslimom hovorí, že by mali udržiavať odstup od svetských vecí, aby dosiahli duchovnú hĺbku.
Džihád v zmysle územnej expanzie bol vždy ústredným prvkom života moslimov. To je dôvodom, prečo moslimovia do smrti proroka Mohameda v r. 632 ovládli prevažnú časť Arabského polostrova. Rovnakým spôsobom moslimovia dobyli o storočie neskôr oblasť siahajúcu z Afganistanu do Španielska. Neskôr džihád vyvolal a poslúžil ako zdôvodnenie moslimské podrobenie takých území ako India, Sudán, Anatólia, či Balkán.
Dnes je džihád hlavným zdrojom terorizmu, inšpiruje kampane násilia po celom svete, ktoré vykonávajú skupiny sami sa nazývajúce džihádistické:
- Medzinárodný islamský front pre džihád proti Židom a križiakom: organizácia Usáma bin Ládina.
- Laskar džihád: zodpovedný za zavraždenie viac ako 10000 kresťanov v Indonézii.
- Harakat ul-Jihad-i-Islami: hlavná príčina násilia v Kašmíre.
- Palestínsky islamský džihád: najhoršia protiizraelská teroristická skupina zo všetkých.
- Egyptský islamský džihád: zavraždil v roku 1981 Anwara El Sadata a odvtedy mnohých ďalších.
- Jemenský islamský džihád: v pondelok zavraždil troch amerických lekárov.
Dnešná najstrašnejšia realita džihádu sa však odohráva v Sudáne, kde až donedávna vládnuca strana prezentovala slogan „Džihád, víťazstvo a mučeníctvo“. Už dve desaťročia tu džihádisti pod ochranou vlády fyzicky napádajú nemoslimov, drancujú ich majetky a zabíjajú mužov.
Džihádisti zotročili desaťtisíce žien a detí, nútili ich konvertovať na Islam, posielali ich do pracovných táborov, bili ich a posielali na nútené práce. Ženy a staršie dievčatá tiež utrpeli skupinové znásilnenia, zmrzačenie genitálií a museli pracovať ako sexuálne otrokyne.
Džihád sponzorovaný sudánskym štátom má na svedomí viac ako 2 milióny životov a vysídlenie ďalších 4 miliónov – čo predstavovalo najväčšiu humanitárnu katastrofu našej doby.
Napriek tomu, že džihád je hlavný zdroj konfliktov po dobu 1400 rokov a zapríčinil nevýslovné ľudské utrpenie, akademici a obrancovia islamu vyhlasujú, že povoľuje len obranný boj, či dokonca je úplne nenásilný. Traja americkí profesori islamských štúdií opísali tento posledný bod veľmi kvetnato, vysvetľujúc džihád ako:
- „Úsilie orientované proti zlu samotnému a proti všetkym prejavom zla v spoločnosti“ (Ibrahim Abu-Rabi, Hartford Seminary).
- „Odpor proti apartheidu alebo zasadzovanie sa za práva žien“ (Farid Eseck, Auburn Seminary).
- „Snaha stať sa lepším študentom, lepším kolegom, lepším obchodným partnerom. Predovšetkým však kontrolovať svoju zlosť“ (Bruce Lawrence, Duke University).
Bolo by nádherné, ak by sa džihád rozvíjal do niečoho, čo by bolo menej agresívne než kontrola vlastného hnevu. To sa však nestane na základe zbožného želania, aby strašná realita nebola pravdou.
Naopak, prezentovanie neškodného Islamu zabraňuje serióznemu úsiliu o sebakritiku a novú interpretáciu.
Cesta, ktorou sa možno dostať von z terorizmu, poroby a zotročenia spočíva v tom, že moslimovia čestne priznajú úlohu džihádu v dejinách, ospravedlnia sa za obete džihádu, vytvoria islamskú základňu nenásilného džihádu a (to najťažšie) skutočne zastavia násilný džihád.
Nanešťastie takýto proces v súčasnosti neprebieha. Násilný džihád bude pravdepodobne pokračovať dovtedy, kým nebude rozdrvený vyššou vojenskou mocou (minister obrany Donald Rumsfeld, prosím, všimnite si to). Len ak bude džihád porazený, nájdu umiernení moslimovia konečne svoj hlas a skutočne začnú vážne pracovať na modernizácii islamu.
