Michelle Sandhoff, univerzitná profesorka sociológie na Indiana University of Pennsylvania napísala knihu Service in a Time of Suspicion: Experiences of Muslims Serving in the U.S. Military Post-9/11 (Služba v časoch podozrenia: Skúsenosti moslimov, ktorí slúžili v americkej armáde po 11. septembri, Iowa City: University of Iowa Press, 2017). V knihe uvádza výsledky interview s 15 moslimami, ktorí v armáde slúžili, a ktorí podľa vydavateľa "hovoria o tom, čo znamená byť moslimom, Američanom a uniformovaným členom ozbrojených zložiek v dvadsiatom prvom storočí. Toto úprimné vysvetlenie nám pripomína našu spoločne zdieľanú humanitu."
Na začiatku knihy venuje Sandhoffová dlhý odsek, s bohatstvom chýb popisu dvoch protichodných spôsobov nazerania na islam:
Medzi tými, ktorí píšu o islame, a ktorý o ňom učia, sú v širšom slova zmysle dva tábory. Jedna strana, príkladom ktorej je Karen Armstrongová, predstavuje všeobecne pozitívny pohľad na islam a považuje islam v jeho rozsahu a účinku za nábožensky ekvivalentný k ostatným náboženstvám. Druhým extrémom sú autori ako je Daniel Pipes, ktorí hovoria o scenári konca sveta zapríčineného islamskou konšpiráciou na zničenie Západu. Tento druhý tábor často začína (v anglickom texte autorky "begin" – gramatická chyba, v 3. osobe j. č. má byť "begins") [takýmto spôsobom] svoju diskusiu o islamizme (politickom hnutí), ale rýchlo prechádza k spojeniu všetkých moslimov s fundamentalizmom, násilím a terorizmom. Tento pohľad zastáva názor, že islam predstavuje existenčnú hrozbu; vo svojej knihe Militant Islam Reaches America (Militantný islam siaha do Európy), Pipes píše, že "Zachovanie nášho existujúceho poriadku už nemožno považovať za samozrejmé; treba zaň bojovať." Forma tejto hrozby je často popisovaná ako "vkrádajúca sa šaria," myšlienka, že náboženské služby a multikulturalizmus neúprosne povedú k svetu, v ktorom "právo šaria" (t. j. islamské právo) diktujre správanie moslimov, a rovnako tak aj nemoslimov. Tento názor je tiež poznačený vierou, že všetci moslimovia sú podozriví, a že profilovanie je oprávnenou a účinnou technikou boja proti terorizmu. Pipes píše, že "Nanešťastie, podozriví sú všetci moslimovia." Snáď najviac znepokojivým je tvrdenie tohto tábora, že moslimovia pravidelne praktizujú taqiyyah (moslimská doktrína, ktorá umožňuje za určitých okolností klamať), čo je formou podvodu, o ktorej sa tento tábor domnieva, že je všadeprítomná. To im umožňuje odmietnuť každého moslima, ktorý im protirečí na základe predpokladu, že klamú.
Tento odsek prekypuje problémami:
- Všimnite si, že Armstrongová má len názory, ale ja som extrémom.
- Odmietam myšlienku "islamskej konšpirácie na zničenie Západu." Konšpirácia obsahuje centrálnu hybnú silu, vytvárajúcu plány, ktorá neexistuje.
- "Tábor" je jednotné číslo, takže tábor begins (začína). Dobrou myšlienkou je písať gramaticky správne, najmä ak píšeme knihu.
- Nespájam "všetkých moslimov s fundamentalizmom, násilím a terorizmom." Naopak, som známy tým, že hovorím, že "radikálny islam je problém, umiernený islam je riešením" – a iba včera bol tento výrok citovaný za týmto účelom vo Wall Street Journal. A tento názor nie je iba abstrakciou: Aktívne podporujem anti-islamistických moslimov intellektuálne a finančne.
- Nepoužívam výraz "vkrádajúca sa šaria."
 Nie je to vysvetlenie Daniela Pipesa na Twitteri alebo webovej stránke. |
- Chápem, že taqiyyah je vyhradený pre špecifické náboženské okolnosti (ako že Shi'a sa javia ako sunniti) a nikdy nepoužívam tento pojem na zamietanie toho, čo moslimovia hovoria o islamizme.
Komentáre:
Nedávno som napísal člínok o 9 chybných vyjadreniach o mne obsahujúci 3 strany, takže aj podľa amerických štandardov je počet 4 chyby v 1 odstavci pôsobivý; čo príde ďalej, 2 chyby v rovnakom počte slov?
Neprestávam sa čudovať: Majú takíto profesori, ktorí so mnou nesúhlasia, úmysly zdeformovať moje názory, alebo sa jednoducho neobťažujú skontrolovať si, o čom tieto názory sú? Tak či onak, výsledok podkopáva ich jedinú devízu – reputáciu ich solídneho vzdelania. (5. august 2017)
