Prvého januára 1996 sa Abdullah bin Abdulaziz stal regentom a skutočným vládcom Saudskej Arábie. Jeho 15. výročie tohto týždňa nám poskytuje možnosť hodnotiť zmeny v kráľovstve, ktoré sa uskutočnili počas jeho vedenia a spýtať sa, ktorým smerom to bude pokračovať.
 Saudský kráľ Abdullah Bin Abdulaziz, 86. |
Režim definujú tri charakteristické znaky: kontrola svätých miest Mecca a Medina, podpora wahábistickej interpretácie islamu, a vlastníctvo najväčších svetových zásob ropy. Islam určuje identitu, wahábizmus vzbudzuje globálne ambície, ropné bohatstvo financuje všetko.
Pri hlbšom pohľade bohatstvo a navyše hrabivosť dovoľuje Saudom zaobchádzať s modernitou podľa vlastných podmienok. Stránia sa saka a viazaniek, vylučujú ženy zo sveta práce a dokonca sa usilujú o nahradenie Greenwichského času časom v Mekke.
Pred pár rokmi sa kľúčová diskusia v kráľovstve viedla o monarchickej a talibanskej verzii wahábizmu – extrémna interpretácia islamu verzus fanatická. Dnes však táto najviac spiatočnícka krajina, najmä vďaka Abdullahovmu úsiliu o "skrotenie wahábistickej horlivosti," podniká opatrné kroky k tomu, aby sa pripojila k modernému svetu. Tieto snahy majú mnoho dimenzií, počnúc výchovou detí k mechanizmom výberu politických vodcov, ale snáď najzásadnejším je boj medzi ulamá, islamskými mužmi náboženstva, medzi reformátormi a stúpencami tvrdej línie.
Nepriehľadné termíny tejto diskusie spôsobujú, že outsideri ju môžu ťažko sledovať. Našťastie holandský špecialista na Blízky východ Roel Meijer poskytuje vo svojom článku "Reform in Saudi Arabia: The Gender-Segregation Debate"(Reforma v Saudskej Arábii: Diskusia o segregácii pohlaví) expertného vodcu k argumentácii v kráľovstve. Demonštruje, ako miešanie pohlaví (v arabčine ikhtilat ) podnecuje diskusiu, ktorá je pre budúcnosť kráľovstva centrálna, a to, ako sa táto diskusia vyvíjala.
Uvádza, že súčasná prísnosť pri separácii pohlaví menej odráža letité zvyky, než úspechy hnutia Sahwa po dvoch traumatických udalostiach v roku 1979 – Iránskej revolúcii a dobytí Veľkej mešity v Mekke radikálmi v štýle Usáma bin-Ládina.
 Saudský korunný princ, Sultan bin Abdulaziz, 82. |
Vznikla diskusia, s rytierskymi súbojmi o ikhtilat medzi príslušníkmi kráľovského dvora, politickými osobnosťami, ulamá a inteklektuálmi. "A hoci sa pozícia žien po 11. septembri zlepšila, ikhtilat vyznačuje bojové línie medzi reformistami a konzervatívcami [t. j. zástancami tvrdej línie]. Akýkoľvek pokus o zmenšenie ich nátlaku je považovaný za priamy útok na postavenie konzervatívcov a samotného islamu. "
Meijer uzatvára svoj prieskum diskusie poznámkou, že "je extrémne ťažké určiť, či sú reformy úspešné a či liberáli alebo konzervatívci dosahujú úspechy. Hoci všeobecný trend je v prospech reformistov, reformy postupujú kúsok po kúsku, váhavo, nejasne a stretávajú sa so silným odporom."
Štát presadzoval pod vedením Abdullaha otvorenejší a tolerantnejší islam, ale, ako uvádza Meijer, "z diskusie o ikhtilat jasne vidno, že boj nie je vyhratý. Mnohí Saudovia sú znechutení nadmerným zasahovaním náboženských predstaviteľov do svojich životov a mohli by sme dokonca hovoriť o anti-klerikálnom hnutí. Liberáli však hovoria rečou, ktorá je cudzia svetu oficiálneho wahábizmu a väčšine Saudov a je preto málo pravdepodobné, že budú mať na nich vplyv."
Stručne povedané, Arabi sa nachádzajú v strede diskusie, pričom je cesta k reformám zatiaľ nepredvídateľná. Úlohu hrá nielen elita a verejná mienka, ale, čo vec komplikuje, mnoho závisí od nepredvídteľnosti dĺžky života a osobnosti – predovšetkým, ako dlho zostane pri moci 86 ročný Abdullah, a či ho bude jeho chorľavý nevlastný brat, korunný princ, 82 ročný Sultan bin Abdulaziz, nasledovať.
Saudská Arábia je jednou z najvplyvnejších moslimských krajín sveta, a ide tu o veľa, nielen pokiaľ ide o kráľovstvo, ale aj o islam a moslimov všeobecne. Táto diskusia si zaslúži našu plnú pozornosť.
