Keď vyhlásim, že radikálni moslimovia predstavujú problém a riešením sú umiernení moslimovia, takmer nevyhnutná odpoveď väčšiny ľudí znie: „Akí umiernení moslimovia?“
„Kde sú anti-islamistické demonštrácie proti teroru?“ pýtajú sa ma. „Čo robia pre v záujme boja proti islamistom? Čo urobili pre to, aby prehodnotili islamský zákon?“
Moja odpoveď: Umiernení moslimovia existujú. V porovnaní s islamistickým náporom však samozrejme predstavujú len celkom malé hnutie. Znamená to, že americká vláda a ďalšie mocné inštitúcie by mali klásť prioritu na lokalizovanie týchto statočných moslimov, stretávanie sa s nimi, finančne ich podporovať, predstavovať ich, posilňovať a oslavovať tých, ktorí aj za cenu osobného rizika povstanú a budú konfrontovať totalitárov.
RAND Corporation práve vydalo štúdiu Building Moderate Moslim Networks (Budovanie sietí umiernených moslimov), ktorá metodicky zachytáva a premýšľa o tejto koncepcii. Angel Rabasa, Cheryl Benard, Lowell Schwartz a Peter Sickle sa inteligentne chopili problému hľadania inovatívneho východiska umožňujúceho pomôcť umierneným moslimom v tom, aby mohli rásť a prosperovať.
Začali argumentom, že „štrukturálne príčiny majú veľký podiel“ na náraste radikálnych a dogmatických interpretácií islamu v posledných rokoch. Jednou z týchto príčin je, že počas posledných troch desaťročí saudská vláda veľkoryso finančne podporovala export vahábistickej verzie islamu. Saudské snahy podnietili „nárast religiózneho extrémizmu v celom moslimoskom svete,“ a tým umožnili islamistom vybudovať silné intelektuálne, politické a iné siete. „Táto asymetria v organizácii a zdrojoch vysvetľuje, prečo radikáli, ktorí predstavujú malú menšinu v takmer celom moslimskom svete, získali vplyv, ktorí je v disproporcii s ich počtom.“
Štúdia postuluje kľúčovú úlohu pre západné krajiny. „Umiernení nebudú schopní úspešne sa vysporiadať s radikálmi dovtedy, kým nebudú šance vyrovnané, Západ im to môže pomôcť dosiahnuť podporovaním tvorby sietí umiernených moslimov.“
Ak sa nám to zdá byť známe, pravdepodobne je príčinou podobný scenár z konca 40. rokov, keď organizácie, podporované Sovietmi ohrozovali Európu. Štyria autori poskytujú užitočnú stručnú históriu budovania amerických sietí v počiatočných rokoch studenej vojny – čiastočne preto, aby ukázali, že takéto snahy môžu byť úspešné proti totalitárnemu nepriateľovi, a čiastočne preto, aby navrhli myšlienky, ktoré pomôžu zastaviť terajšie problémy. (Jeden z príkladov – „ľavý hák Kremľu je najlepším úderom“ – znamená, že moslimovia môžu prekonať islamizmus omnoho efektívnejšie).
Autori posudzujú americké snahy o boj s islamizmom a považujú ich za nedostatočné, a to najmä, pokiaľ ide o podporu umiernených. Washington, uvádzajú, „nemá ucelený názor na to, ktorí sú tí umiernení, kde sa medzi nimi nachádzajú možnosti na vybudovanie sietí a ako čo najlepšie tieto siete vybudovať.“
 šéf NED Carl Gershman |
|
Štúdia RAND namiesto toho uznáva štyroch partnerov: sekularistov, liberálnych moslimov, umiernených tradicionalistov a a niektorých sufiov. Zdôrazňuje najmä „vytvorenie transnacionálnej siete laicistických a sekularistických indivíduí, skupín a hnutí,“ a správne nalieha na spoluprácu s týmito opomínanými priateľmi.
V kontraste k tomu štúdia vychádza zo stanoviska, že na Blízky východ a najmä arabský svet treba klásť menší dôraz. Skutočnosť, že táto oblasť „poskytuje v porovnaní s inými regiónmi moslimského sveta menej plodné základy pre budovanie siete umiernených, ako aj inštitúcií,“ štúdia nabáda západné vlády k tomu, aby sa sústredili na moslimov v Juhovýchodnej Ázii, na Balkáne a v západnej diaspore, a pomáhali pri ich sprístupňovaní v arabčine. Táto nová stratégia odporuje stáročnému starému vzorcu vplyvu prúdiacemu z Blízkeho východu, ale je hodná toho, aby bola vyskúšaná.
Štúdia, ktorú uverejnilo RAND, napriek tomu, že je vo všeobecnosti realistická, nájdeme v nej občas aj niektoré nedostatky. Trošku nás môže naľakať to, že štvorica sa zdržiava obviňovania Washingtonu za to, že udržiava rozhovory s islamistami dodržiavajúcimi zákony, dokonca to opatrne schvaľuje, že európske vlády jednajú s niektorými islamistami ako s partnermi. Chybne charakterizuje americkú Progressive Muslim Union (Progresívnu moslimskú úniu) ako takú, ktorá podporuje sekulárny islam, keď v skutočnosti ide iba o ďalšiu islamistickú organizáciu – ibaže s modernejším prejavom (Žiadni iní islamisti by sa neodvážili predstaviť dokumentárnu štúdiu s názvom „Sex a Umma“.)
Hoci štúdia Building Moderate Muslim Networks nepredstavuje záverečné slovo na túto tému, predstavuje dôležitý krok k systematickej rekonfigurácii politiky Washingtonu v boji proti islamizmu. Jej výdatný obsah, jasné analýzy, a odvážne odporúčania posunú debatu užitočným spôsobom vpred, a poskytujú do hĺbky idúcu tvorbu stratégie, ktorú Západniari urgentne potrebujú.
Daniel Pipes, riaditeľ Middle East Forum, sa tento týždeň znovu ujíma svojej rubriky po tom, ako na Pepperdine University prednášal kurz „Islam a politika“.
