Hosler, ako jeden z vymierajúceho druhu vojenských historikov (vyučuje na Veliteľstve a generálnom štábe americkej armády v Leavenworthe, Kansas), sa pozerá na toľko študované mesto Jeruzalem originálnou optikou: pripisuje rovnako veľkú váhu obdobiu medzi vojnami ako počas vojen. Nachádza nádejné posolstvo z dávnych čias. "Skutočná zhoda medzi zatrpknutými náboženskými nepriateľmi bola dosiahnutá v stredoveku, a to nielen raz, ale niekoľkokrát v priebehu storočí, v rôznych kontextoch a uprostred takmer neustálej vojny."
Kniha Jerusalem Falls pokrýva búrlivých 630 rokov, od dobytia Iránom v roku 614 až po konečné zabratie stredovekými moslimami v roku 1244. (Potom zostal celkom ticho pod moslimskou kontrolou 673 rokov, kým ho v roku 1917 nezískali Briti a začala nová búrlivá éra). Prostredníctvom mnohých útokov (Hosler ich napočítal 19; v nasledujúcom interview spomína, že objavil ešte jeden, celkovo ich bolo 20), "všeobecnú tému náboženskej zhody a tolerancie možno nájsť v príbehu o stredovekom obliehaní Jeruzalema." Tento objav skutočne inšpiroval napísanie knihy: "Pozitívne prvky zrodené z takejto hrubej tolerancie boli takmer úplne zbavené dôrazu v moderných dejinách tohto obdobia a v modernom politickom diškurze vo všeobecnosti. Predchádzajúce riešenia mali skôr tendenciu predstavovať si minulosť ako príbeh bez konca, o nekončiacom strete civilizácií."
Z mnohých výbojov, ako tento recenzent zistil, je rok 1229 je najzaujímavejší, čiastočne pre jeho všeobecnú nejasnosť, čiastočne pre jeho trvalý význam. Hosler tvrdí, že činy dobyvateľa mesta v roku 1229, Fridricha II. zo Svätej ríše rímskej, "rezonovali posledných osemsto rokov". Je to preto, lebo Fridrich "potvrdil fungujúcu politicko-náboženskú tradíciu, ktorá bola založená v siedmom storočí a potom sa udržiavala v rôznych formuláciách: moslimská modlitba na Chrámovej hore, kresťanská modlitba v kostole Božieho hrobu a nakoniec postupne tolerovaná židovská prítomnosť v meste".
Je to tak, uzatvára Hosler, že "stredoveké výdobytky, ktoré sa zdajú byť tak vzdialené peripetiám moderného Blízkeho východu, zanechali nezmazateľnú pečať na súčasnom stave Jeruzalema".
