Správy o Michiganských milíciách a o ďalších krajne pravicových skupinách, ktoré patria k takzvanému Hnutiu patriotov a sú údajne spojené s bombovým útokom v Oklahoma City, ich zobrazujú ako fenomén niekoľkých posledných rokov. Príbeh uverejnený v New York Times napríklad ide po stopách týchto skupín až do roku 1983.
Ich politické názory a psychológia sú však časťou omnoho dlhšiej histórie. Skupiny hnutia Patriot vidia svet predovšetkým v rámci konšpiračných teórií: federálna vláda konšpiruje, aby odoprela Američanom ich ústavné slobody; sionisti konšpirujú s cieľom kontrolovať vládu, rovnako ako cudzie štáty. Pre tieto názory je typické, že extrémisti pravého krídla vyhlasujú, že federálna vláda zinscenovala výbuch v Oklahoma City, ako spôsob na získanie sympatií a ospravedlnenie zákroku proti skupinám hnutia Patriot.
Táto posadnutosť konšpiráciou je odvodená od veľmi starého dedičstva európskeho a amerického myslenia. Iba vtedy, ak budeme na tieto skupiny nazerať v tomto svetle, budeme môcť pochopiť, čím sú, akú hrozbu predstavujú a ako sa s nimi môžeme vysporiadať.
Na Západe existujú dve hlavné konšpiračné teórie: jedna, prevažne u pravice, predstavuje obavy, že židia usilujú o svetovú nadvládu; druhá, prevažne u ľavice, sa obáva tajných spolkov, ako sú jezuiti a slobodomurári. Každá z týchto fóbií vo svojom najvzdialenejšom, najtemnejšom dosahu siaha až do obdobia krížových výprav, ku kresťanským vojnám v rokoch 1096 až 1291, ktoré usilovalo o dobytie Svätej zeme.
Križiaci v obrovskej miere zvyšovali antisemitizmus v živote kresťanov; v tomto čase sa začali urážky židov – ako napríklad ich rituálne vraždenie kresťanských detí a znesväcovanie kresťanských kultových objektov. Antisemiti nakoniec vyvinuli jednotnú košpiračnú teóriu, ktorá začínala Herodesom a zahŕňala všetkých, od stredovekých rabínov až po Karla Marxa. Prišli k presvedčeniu, že židia usilujú o kontrolu nad svetom.
V tom istom čase konečné zlyhanie snáh križiakov o udržanie si Svätej zeme podnietilo vznik konšpiračných teórií o tajuplných kresťanských vojenských príkazoch, a najvýznamnejšie o Templárskych rytieroch. Mnohí podozrievali templárov zo zrady; a v ďalších storočiach sa tieto obavy zo zrady rozšírili na také rôznorodé skupiny, ako filozofi, medzinárodní finančníci a Rada pre zahraničné vzťahy.
Obe tieto konšpiračné tradície vykryštalizovali do svojej súčasnej podoby počas 80. rokov v Rusku. Kľúčovú rolu hrali dve publikácie: Na strane pravice cárska tajná polícia sfalšovala Protokoly sionskych mudrcov, išlo o štandardný antisemitistický text; na strane ľavice vytvoril Lenin svoje hlavné teoretické spisy o imperializme. Tieto spisy hrali veľmi závažnú úlohu v motivovaní Hitlera a Stalina, a každý z nich bol posadnutý sprisahaním; takto konšpiračné teórie podstatnou mierou prispeli k jednej z najstrašnejších udalostí v histórii ľudstva, k Druhej svetovej vojne.
Konšpiračné teórie však nie sú iba európskym fenoménom. Dokonca aj v Spojených štátoch, v tejto najvzdialenejšej a favorizovanej krajine existuje dlhý zoznam podozrivých konšpirátorov. Podľa vysvetlenia historika Davida Briona Davisa, Američania boli a sú "nezvykle posadnutí" konšpiračnými obavami "z francúzskych Iluminátov, federalistických oligarchov, slobodomurárov, moci peňazí, katolíckej cirkvi, moci otrokov, zahraničných anarchistov, bankárov z Wall Street, boľševikov, internacionalistických židov, fašistov, komunistov a Black Power."
Tieto pociťované hrozby inšpirovali spústu inštitúcii šialených v otázkach konšpirácií v devätnástom storočí - the Antimasonic Party (Protislobodomurárska strana), strana Know-Nothing Party a Ku Klux Klan, okrem iných; korene Michiganských milícií siahajú späť až k týmto organizáciám. Z obáv z komunizmu sa zrodil McCarthyzmus; Spoločnosť John Birch Society potom vyňala a inštitucionalizovala najparanoidnejšie kmene McCarthyzmu; v jednej pamätnej kampani opisovala pridávanie fluoridu do pitnej vody určeného na prevenciu zubného kazu ako komunistické sprisahanie.
Atentát na Johna F. Kennedyho v novembri 1963 šokoval Američanov, mnohí z nich neboli schopní vyrovnať sa s takouto nezmyseknou udalosťou, a najmä s tým, že jeden ozbrojený muž mohol tak ľahko zlomiť štát. Táto pochybnosť otvorila cestu množstvu konšpiratívnych vysvetlení usilujúcich sa zasadiť Kennedyho smrť do širšej schémy, čím by sa stala viac prijateľnou. Čas túto ranu neuzavrel. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že počas 60. rokov asi dve tretiny Američanov mali podozrenia z konšpirácie; v roku 1992, čiastočne kvôli kontroverziami obklopenému filmu Olivera Stona JFK, filmu, presiaknutému konšpiráciami o atentáte, prieskumy verejnej mienky ukázali, že 77 percent americkej populácie verí tomu, že Lee Harvey Oswald nekonal sám; a celých 75 percent verí, že šlo o oficiálne zakrývanie prípadu.
 Konšpirativizmus robí z Olivera Stona terč posmechu. |
Dnes môžu byť Američania zaplavení konšpiračnými teóriami viac než kedykoľvek od rozkvetu čias Josepha McCarthyho pred štyridsiatimi rokmi. Cirkuluje podozrenie, že dvaja prezidenti v posledných siedmich rokoch (Johnson a Reagan) získali svoj úrad najnečestnejšími podvodmi. Feministický bestseller od Susan Faludi, Backlash, tvrdí, že ženy sú obeťami masívnej konšpirácie páchanej vládou, právnikmi, médiami, módnymi návrhármi a Hollywoodom. Neprimeraný výskyt drog a a AIDS u amerických černochov podnecuje šíriace sa pociťovanie konšpirácií; údaje z prieskumov naznačujú, že 60 percent čiernych obyvateľov verí, že americká vláda úmyselne šíri v ich komunite drogy, a 29 percent verí, že rovnako je to aj v prípade AIDS. Stručne povedané, americká kultúra je preniknutá konšpiračnými teóriami.
Konšpiračné myšlienky, tak ako sú rozšírené, majú v dnešných dňoch len malý funkčný význam. Po dlhých storočiach, keď sa ich význam zvyšoval a kulminoval počas Druhej svetovej vojny, sa Západ v skutočnosti striasol prekliatia konšpirativizmu. Z veľkej časti vďaka Hitlerovi a Stalinovi, ktorí ukázali grotesknú cenu bujnejúcich konšpiračných teórií, sa dlhodobá fascinácia Západu konšpiračnými teóriami utlmila. Voliči a politici v demokratických krajinách už nevychádzajú z presvedčenia o konšpirácii; jadro je pevné. S výnimkou Ruska tieto myšlienky len veľmi zriedkavo riadia vládnu politiku.
Namiesto toho prichádzajú konšpiračné teórie splniť v Spojených štátoch dve úlohy. Slúžia ako spôsob politickej pornografie, dráždia, avšak bez následkov. Páčia sa nám hrané filmy na tému konšpirácií (ako Manchurian Candidate – Mandžuský kandidát, Three Days of the Condor – Tri dni Kondora, a Wrapped in the Flag – Zabalený do vlajky) a do nekonečna kupujeme knihy orientované na túto tému (vo februári 1992 bolo na zozname bestsellerov päť kníh o atentáte na Kennedyho); toto však nemá funkčný význam. Po druhé, konšpiratívne teórie slúžia ako útočisko pre nelojálnych a narušených. Pre tých, ktorí nenávisia existujúci poriadok, na ľavom či pravom okraji, poskytujú konšpiračné teórie pohľad na svet. Zdravý rozum uplynulých čias sa premenil na patológiu.
Táto história má pozitívne i negatívne dôsledky. Na pozitívnej strane to naznačuje, že veľký počet Američanov nie je ochotný prijať zlé idey krajnej pravice. Na strane negatív nemôžu byť deformované idey hnutia Patriotov zamietnuté ako fantazírovanie šialenej mysle; ale musíme ich chápať ako hlavu beštie, s deväťsto rokov dlhým chvostom. Našťastie boli jej tesáky v poslednej dobe odpílené. Ale zaslúži si to vážnu liečbu kvôli sile, ktorá spôsobila v priebehu storočí hroznú skazu. A preto musíme proti pravicovým extrémistom bojovať nielen v rámci presadzovania práva, ale aj na úrovni ideí.
