Rada pre americko-islamské vzťahy slúži už od svojho založenia v roku 1994 ako bojachtivý, manipulatívny, agresívny a najviac priťahujúci pozornosť orgán islamistického hnutia v Severnej Amerike. Zo svojho sídla vo Washingtone, D.C., CAIR tiež určuje program a tón pre celú Wahhábistickú lobby.
Existuje značný objem kritiky CAIR, určitá časť aj z mojej strany, ale až doteraz sa darilo krikľúňom a extrémistom skupiny prežiť všetky odhalenia ich činov. Terajšie uverejnenie publikácie Muslim Mafia: Inside the Secret Underworld That's Conspiring to Islamize America (Moslimská mafia: Vnútri tajného podzemia, ktoré konšpiruje islamizáciu Ameriky, WND Books) však môže zmeniť rovnicu.
Autori David Gaubatz a Paul Sperry založili svoje skúmanie najmä na tajnej práci Gaubatzovho syna Chrisa, ktorý v roku 2008 strávil šesť mesiacov ako praktikant v sídle vedenia CAIR v D.C. V tejto funkcii získal 12 000 strán dokumentácie a natočil 300 hodín videových záznamov.
Informácie Chrisa Gaubatza odhaľujú veľkú časť z toho, čo chce tajnostkárska CAIR skryť, vrátane stratégie, financovania, členstva a interných rokovaní, takže odhaľujú jej tienisté a snáď i ilegálne metódy. Pretože kniha obsahuje príliš mnoho nových informácií na to, aby sa dali zhrnúť na malom priestore, sústredím sa na jednu dimenziu – interné pracovné postupy organizácie, kde údaje ukazujú, že vyhlásenia CAIR sa rovnajú hrubému podvodu.
 Výkonný riaditeľ CAIR Nihad Awad a utajený praktikant Chris Gaubatz v sídle vedenia CAIR v roku 2008. |
Vyhlásenie 2: CAIR je "organizáciou radových členov" ("grass-roots organization"), ktorá je finančne závislá od svojich členov. Skutočnosť: Podľa údajov internej správy zo zasadania predstavenstva v roku 2002 získala organizácia $33 000 vo forme príspevkov a $1 071 000 ako donácie. Inými slovami, členské príspevky predstavujú menej ako 3 percentá jej príjmov.
Vyhlásenie 3: CAIR nedostáva "podporu od žiadnej zahraničnej skupiny alebo vlády." Skutočnosť: Gaubatz a Sperry priniesli správu, že 60 percent príjmov CAIR prichádza od dvoch tuctov donorov, väčšina z nich žije mimo územia Spojených štátov. Konkrétne: $978 000 v roku 2002 od vládcu Dubaja výmenou za kontrolnú účasť na majetku sídla vedenia na New Jersey Avenue, $500 000 ako dar od saudského princa al-Waleeda bin Talala, $112 000 v roku 2007 od saudského princa Abdullaha bin Mosa'ada, minimálne $300 000 od Organizácie islamskej konferencie (Organization of the Islamic Conference) so sídlom v Saudskej Arábii, $250 000 od Islamic Development Bank, a minimálne $17 000 od americkej kancelárie International Islamic Relief Organization so sídlom v Saudskej Arábii.
Vyhlásenie 4: CAIR je nezávislou, vnútropolitickou organizáciou pre ľudské práva, "podobne ako NAACP (Organizácia na podporu občianskych práv etnických menšín)." Skutočnosť: V zúfalom hľadaní finančných prostriedkov ponúkla CAIR svoje služby na podporu komerčných záujmov zahraničných firiem. Vyšlo to najavo po tom, ako zlyhalo úsilie firmy Dubai Ports World's kúpiť šesť amerických prístavov v roku 2006 kvôli obavám o zaistenie bezpečnosti. V odpovedi na to predseda CAIR odcestoval do Dubaja a biznismenom tu navrhol: "Neuvažujte o svojich príspevkoch (pre CAIR) ako o donácii. Uvažujte o nich ako o perspektíve miery návratnosti. Investícia $50 miliónov vám prinesie naspäť miliardy dolárov v priebehu päťdesiatich rokov.
 Riaditeľ pre komunikáciu CAIR Ibrahim Hooper a Chris Gaubatz v stánku CAIR na stretnutí Islamskej spoločnosti Severnej Ameriky v roku 2008, Columbus, Ohio. |
Tu sa opäť vynára pochopiteľná otázka: Nemalo by sa od CAIR požadovať, aby sa zaregistrovala ako zahraničný splnomocnenec, so stanovami, skrutíniom a zbavením statusu odpočítateľnosti daní, ktoré zahŕňa takáto designácia? Údaje v knihe Moslimská mafia tomu určite nasvedčujú.
Pri pohľade do budúcnosti očakávam, že dni CAIR sú spočítané. Je to špinavá inštitúcia, finančne podporovaná islamistickými teroristami, s mnohými následnými väzbami s terorizmom. V priebehu rokov sa zistilo množstvo údajov o nespoľahlivosti, ktoré zahŕňajú falšovanie fotografií, fabrikovanie antimoslimských trestných činov kriminality z nenávisti a podporovanie podozrivých manipulácií pri hlasovaní. Tiež zastrašujú kritikov žalobami za ublíženie, chvália sa väzbami s neonacistami a údajne platia peniaze za mlčanie. A nakoniec, prísne preskúmanie tejto organizácie pravdepodobne povedie k jej krachu.
To sú dobré správy. Menej potešujúcim je moje očakávanie, že následník CAIR bude dôvtipnejšou, počestnejšou a počestnejšou inštitúciou, ktorá bude pokračovať v prinášaní islamského práva do Spojených štátov a Kanady, pričom sa vyhne chybám a zjavnej ilegalite, ktorá robí CAIR takou zraniteľnou. V tomto zmysle sa boj o zachovanie ústavy práve teraz začal.
